Na čínskej obdobe Instagramu Siao-chung-šu (Červená knižka) užívatelia zdieľajú svoje tipy v oblasti módy, kozmetiky a zdravia, ktoré sa obvykle nelíšia od tých, aké sú odporúčané na Západe, píše portál iDNES.cz.
Súčasný trend ale ukazuje, že názov aplikácie odkazujúci na preslávený spis citátov bývalého predsedu komunistickej strany Číny Mao Ce-tunga reflektuje vplyv komunistickej strany vo vnútri čínskej spoločnosti.
Káder štýl
Na platforme sú totiž teraz v obľube videá ukazujúce odev vládnych činiteľov či funkcionárov komunistickej strany ako módnu inšpiráciu. Na inej sociálnej platforme Č‘-chu, zameranej na otázky a odpovede, mala otázka „čo je káder štýl“ skoro sedem miliónov pozretí a vyše 700 odpovedí.
„Káder-štýl je v móde. Moji spolužiaci a ja sme sa tento rok na jar stali jeho fanúšikmi, keď sme sa v karanténe nudili na smrť,“ hovorí dvadsaťjedenročná pekinská študentka Kathy Jao.
Ona sama predtým rada nosila nadmerné hiphopové oblečenie. „Ale keď vidím obrázky mladých mužov v obyčajných bielych košeliach, modrých vetrovkách alebo čiernych kabátoch, vyzerajú elegantne a spoľahlivo. Samotné prezeranie obrázkov ponúka pocit bezpečia v dobe turbulencií,“ vysvetlila serveru The South China Morning Post, prečo má o štýl obliekania komunistických predstaviteľov záujem.
Čínsky prezident Si Ťin-pching nosí čierne alebo tmavomodré vetrovky počas svojich inšpekcií na farmách či stretnutiach s členmi strany, aby ukázal, že je muž z ľudu. Jeho podriadení od neho štýl preberajú.
Generálny tajomník, známy svojim úsilím prestavať čínsku spoločnosť na svoj obraz, nechal odev ďalej spopularizovať v televízii, kinách a hudobných klipoch, ktoré v čoraz väčšej miere musia odrážať idey strany.
Komunizmus sa príležitostne stáva v Číne módnou inšpiráciou. V roku 2007 sa napríklad objavilo niekoľko predajcov oblečenia v Hongkongu či Šanghaji, ktorí predávali trendy tričká s odkazmi na pekinské „retro“, motívy kultúrnej revolúcie a štylizované tak, aby pripomínali komunistické propagandistické umenie. Agentúra Reuters poznamenala, že toto oblečenie často malo cenu, akú si robotník z ľudu nemohol dovoliť.
Príťažlivosť štátneho sektora
Súčasná obľuba odevov nosených straníckymi funkcionármi súvisí skôr než s pokusom urobiť komunizmus „hustým“ s premenami, ktoré zažila čínska spoločnosť v ére covidu. Platy sa znižovali a mnoho súkromných spoločností prepúšťalo. Stabilita rozsiahleho štátneho sektora, v ktorom stranícka príslušnosť zohráva podstatnú úlohu, začala byť náhle pre mladých Číňanov s neistou budúcnosťou príťažlivá.
„Moji rodičia a starí rodičia vždy hovorili, že byť štátnym úradníkom je najlepšia kariéra v Číne, ale ja som tomu neverila,“ hovorí Jao. „Pandémia covid-19 ma presvedčila o výhodách zaručeného životného štýlu, stabilného príjmu, dobrých benefitov a malej šance na stratu zamestnania.“
Sociológovia z Kanady a USA v článku zverejnenom v odbornom časopise Research in Social Stratification and Mobility zistili, že pravdepodobnosť zníženého príjmu v dôsledku pandémie bola pre nečlenov strany 0,53, zatiaľ čo pre členov strany 0,46. Tento rozdiel je zrejme jedným z dôvodov, prečo do strany vstúpilo v rokoch trvania pandémie 4,8 milióna ľudí a počet členov sa tak zdvihol na rekordných 96,7 milióna.
Luna Wu, ktorá sa hlási na štúdium medzinárodných vzťahov, spomína ako dôvod, prečo sa chce pridať k strane, rokovania funkcionárov počas lockdownu. „Chcem byť členkou strany, pretože tak môžem slúžiť ľuďom, špeciálne v čase krízy," uvádza.
„Mojím snom je stať sa hovorkyňou ministerstva zahraničných vecí, ktorá môže sebavedome pokarhať Západ za jeho neopodstatnené obvinenie. Byť členkou strany je podmienkou,“ dodáva. Hovorcovia čínskeho ministerstva zahraničia sa preslávili tvrdými výpadmi voči Západu.
Dvadsaťjedenročný študent informatiky na Šanghajskej univerzite Howard Wang začal kvôli kariérnym vyhliadkam študovať aj filozofiu. Dúfa, že tým, že si osvojí znalosti marxizmu a socializmu s čínskymi charakteristikami, si vylepší šance na získanie miesta v štátnom sektore.
„Byť členom strany a zúčastniť sa nejakého národného vedecko-technického programu je pre mňa tá najlepšia kariérna cesta,“ uvádza Wang, ktorý predtým preferoval „veľké technologické firmy“. Pandémia, počas ktorej jeho rodičia vďaka práci pre štátny podnik mali zaistený príjem, zatiaľ čo priatelia a susedia sa vplyvom škrtov v súkromných spoločnostiach obávali budúcnosti, jeho perspektívu zmenila.
Tlak na súkromné spoločnosti
Silnejúca nedôvera k privátnemu kapitálu vychádza aj zo série tvrdých regulácií súkromných spoločností v uplynulých rokoch. Prezident od nich vyžadoval, aby sa viac podieľali na plnení vízie „spoločnej prosperity“.
Podľa analytikov sa Si Ťin-pching predovšetkým snaží o získanie kontroly nad elitami technologického a zábavného priemyslu, ktoré sa aj vďaka svojmu medzinárodnému pôsobeniu stávali nezávislejšími od čínskeho štátu. Odborníci tiež upozorňujú, že stávkovanie na poštátnenú ekonomiku môže ohroziť perspektívu ďalšieho hospodárskeho rozvoja, už aj tak obmedzeného covidovou krízou.
Politický analytik a bývalý profesor politických vied na Šanghajskej univerzite Čchen Tao-jin sa domnieva, že príťažlivosť štátu a štátneho sektora u mladých ľudí v dohľadnej dobe neklesne. „Po lockdownoch sú si ľudia viac vedomí sily, ktorú môže čínska vláda dosiahnuť. Bude tu viac mladých ľudí, ktorí budú chcieť byť časťou systému,“ uvádza. „Lockdown je vo svojej prirodzenosti proces ‘skrotenia‘ ľudí.“
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
