V Bratislave pôsobí návrhárka ekologických svadobných šiat. Počuješ dobre. Naše hlavné mesto má ďalší bod k dobru a opäť sa o čosi viac zvýraznilo na mape udržateľnej módy. „Vždy som mala blízko k obliekaniu. Za šijací stroj som si prvýkrát sadla ako štrnásťročná a vtedy nastal v mojom živote zlomový moment. Pochopila som, že si môžem všetky šaty ušiť sama. Od tej doby som od stroja nevstala. Vytvorila som si dokonca aj šaty na stužkovú, ktoré som v deň stužkovej došívala,“ spomína návrhárka Zuzana. V poslednom ročníku strednej školy si uvedomila, že chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole módneho návrhárstva. „Šiť som sa učila sama, neskôr ma k tomu viedli pedagógovia a vysokoškolskí profesori.“
Počas štúdia na vysokej škole mala možnosť pracovať s rôznymi typmi materiálov. Najviac si však obľúbila tie prírodné. „Už na začiatku som sa rozhodla, že chcem tvoriť ekologickým spôsobom, takže keď som navrhla svoju prvú kolekciu, mojou jasnou voľbou boli práve certifikované prírodné materiály,“ opisuje svoje začiatky v čase, kedy bola udržateľnosť v odevnom priemysle v plienkach.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Okrem toho rok stážovala v Istanbule, následne pokračovala na magisterskom štúdiu na VŠVU v Bratislave.
Neskôr absolvovala aj postgraduálnu stáž v Londýne, kde pracovala pre jedného módneho návrhára, či na Islande.
Všetky stáže boli intenzívne. „V Istanbule bol prístup k štúdiu praktický, učili sme sa priamo od módnych návrhárov, mali sme rôzne kurzy. Vyskúšala som si napríklad aj šperkárstvo či výrobu obuvi. Počas postgraduálnej stáže v Londýne som zažila začiatok Londýnskeho Fashion Weeku, tvorbu módnej kolekcie a jej odprezentovanie. Na Islande som pracovala pre jednu miestnu návrhárku, kde som vytvárala kolekciu odprezentovanú na Islandskom Fashion Weeku. Neskôr som pracovala pre Bepon či Calvina Kleina a Tommyho Hilfigera,“ spomína módna návrhárka.
V jej šatách je kus histórie
Svadobné štúdio Yoora studio vzniklo v roku 2018, keď prišla so svojou prvou kolekciou. Zo začiatku prírodné materiály vlastnoručne vyberala priamo v Londýne, najmä na výstave udržateľných materiálov. „Videla som tu veľmi kreatívne materiály ako napríklad glitre z morských rias, ananásovú kožu, rôzne aplikácie z celulózy. Ja osobne však pracujem najmä s lyocellom, ľanom, bambusovou viskózou či mierumilovným hodvábom. Napríklad aj čipky mám z biobavlny.“
Biobavlna sa pestuje ekologickým spôsobom, poľnohospodári nevyužívajú chemické prípravky, ktoré zbytočne ničia pôdu. Okrem toho využíva aj organický hodváb, ktorý je tiež spracúvaný ekologickým spôsobom, bez použitia chemických látok škodlivých na prostredie. Navyše, na požiadanie zákazníčky vie upraviť a prešiť šaty tak, aby ich mohla nosiť aj po svadbe, či dokonca ich pretvoriť na iný odevný kúsok. Vďaka tomu nevzniká ďalší zbytočný odpad.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Módna návrhárka má svoj vlastný, špecifický rukopis. Módnymi trendmi sa neriadi, skôr sa vracia do histórie.
„Nemôžem povedať žeby som trendy vyslovene nasledovala, pretože mám svoj rukopis, s ktorým som stotožnená. Vychádzam z módy našich starých mám, no som ovplyvnená aj artdecom, secesiou. Skôr sú to také historické prvky, ktoré sa snažím prepájať s tými modernými, takže vychádza z toho nadčasový kúsok, ktorý nepodlieha úplne tým trendom,“ tvrdí.
Každý rok sú trendy v oblasti svadobných šiat úplne iné. Aj keď Zuzana priznáva, že ich vo svojej tvorbe nevyužíva, určite ich sleduje. „Teraz sa veľmi sa nosia čipky, hlboké výstrihy s kvietočkami, jemné tylové sukne ale aj nohavicové kostýmy či minišaty. Začali sa nosiť aj glitre, čo sa mne osobne veľmi páči. Nevesty však siahnu skôr po tom, čo sa im naozaj páči, nenechajú sa ovplyvniť tým čo sa reálne nosí. Vytvárajú sa skôr jedinečné kúsky.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Chcú byť jedinečné
Nevesty sa však neboja experimentovať, napríklad s rôznymi farebnými podšívkami, materiálmi, vrstvením. No každá je iná, má aj také zákazníčky, ktoré si vyslovene žiadajú minimalistické, hladké jemné šaty bez aplikácie. „Teraz som mala slečnu ktorá chcela čierny závoj. Každá nevesta je veľmi špecifický zákazník a ja sa snažím ku všetkým pristupovať osobitne. Každá z nich totiž chce vyzerať a cítiť sa fantasticky počas svojho veľkého dňa.“
Jej bežný pracovný deň je veľmi nabitý. V ateliéri spolupracuje ešte s dvomi krajčírkami na plný úväzok. Práca módnej návrhárky je veľmi dynamická, ona sama by nechcela sedieť niekde v kancelárii, napríklad počas osemhodinového pracovného času. „Najskôr si spravíme plán, postupne na ňom pracujeme, potom mám stretnutia s nevestami, kreslím a šijem. Je to veľmi živá, vôbec nie stereotypná práca. Nemám rada nudu. Momentálne mám dve krajčírky na plný úväzok a tri-štyri menšie výpomoci. V zálohe mi ešte zostávajú dve externé krajčírky,“ opisuje Zuzana. Najviac vyťažená je od marca do septembra, tieto mesiace sú typické pre svadobnú sezónu. „Od septembra do decembra robím novú kolekciu, január až marec mám kľud, takzvané hluché obdobie. Vtedy dovolenkujem.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Novú kolekciu oživí farbami
A aké sú jej vysnívané svadobné šaty? Každým rokom sa jej mení vkus. Priznáva, že netuší, v akých šatách by sa mohla vydávať. „Pred dvomi rokmi by som vám povedala, že sa chcem vydávať v minimalistických obtiahnutých šatách, teraz by som si dala napríklad na seba aj nejakú extravagantnú veľkú róbu. O týždeň možno prídem s tým, že si vyberiem hladké saténové šatočky na ramienka a vydám sa niekde na pláži.“
Dokonca by to nemuseli byť ani šaty. „Som veľkou fanúšičkou širokých nohavíc, takže si viem predstaviť, že ak by som ich doplnila o nejakú saténovú blúzku či klobúk, mohla by som ísť na svadbu aj v takomto outfite. Raz, keď k tomu príde, nechám samu seba prekvapiť.“ Aj jej najnovšia kolekcia šiat bude rozhodne nepredvídateľná. „Plánujem ísť trošku do farby, či dokonca aj potlač na šaty. Spolupracujem totiž s jednou ilustrátorkou, ktorá mi pripraví vzor. Chcem zachovať svoj rukopis, avšak ho aj trošku oživiť,“ vysvetľuje Zuzana.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V budúcnosti by chcela svoje modely dostať až za hranice. „Trochu na tom začíname pracovať, takže to môže byť čoskoro skutočnosťou. Veľmi však neplánujem, pretože s tým, s čím som stotožnená dnes, o pol roka už nemusím byť. Ak sa mi niečo páči, idem do toho. Možno chcem tvoriť s takou radosťou, s akou tvorím doteraz. Toto sa nedá robiť bez vášne a lásky. Snívam asi len o tom, aby ma to bavilo tak, ako doteraz,“ dodáva na záver.
