Prinášame tipy na zväčšia československú tvorbu 60. rokov. Medzi zaradenými dielami sú však aj novšie snímky. Čo sa však kvality spracovania týka, u všetkých sa stretneš s originalitou, ktorá si ťa omotá okolo prstu.
Záhrada
Tak tento film pozná snáď každý, rovnako ako tvorivý tandem režiséra Martina Šulíka so scenáristom Marekom Leščákom, ktorí slovenskú kinematografiu dodnes obohacujú o originálne a pútavé diela. Príbeh má špecifickú poetiku a vtip, ktorý neomrzí ani po niekoľkých zhliadnutiach. Film sa zameriava na muža v strednom veku, na ktorého sa tlačia problémy zo všetkých strán, takže sa rozhodne od všetkého zdrhnúť a nájde si hyperfixáciu v renovácii dedkovho domu, kde ho však zastihne tajuplná žena... Čo s eskapizmom našej generácie vieme bez problémom precítiť, všakže.
Hana a jej bratia
Pre LGBTI+ ľudí snáď už kultová komédia. Vladimír Adásek celovečerným filmom debutoval v roku 2000, vtedajších kritikov však moc neupútal. S odstupom času však film naberá na významne aj vďaka tomu, že sa mu podarilo "zakonzervovať" vtedajší spôsob živote queer ľudí. Uvidíš ako sa vtedy zoznamovali, akú rolu mali verejné toalety v ich živote, no zároveň neopomenie ani zložitú spoločenskú situáciu ohľadne prijímania coming outu. A to všetko odľahčenou formou, pri ktorej sa vieš aj zasmiať.
Slnko v sieti,
Dielo, ktoré odštartovalo tzv. Československú novú vlnu vo filme prinieslo vtedy nové prístupy k tvorbe, prístupu k postavám a príbehu samotnému. Už to nie je o budovateľskom pátose a velebení vplyvu jednej strany, film nám dovolí spoznať aj jednotlivé postavy a prenikneme vďaka nemu lepšie do doby, v ktorej sa odohráva. Režisér Štefan Uher do filmu zapracoval aj výrazný slang. Film mal premiéru v roku 1962 a jeho názov prebrala aj národná filmová cena Slnko v sieti.
322
Melanchólia, samota, nevera a do toho hopsajúci Vlado Weiser s číslom občianskeho preukazu nakresleným na kabáte. Ak máš rád hĺbavejšie snímky, nad ktorými rozmýšľaš aj hodiny po poslednom titulku filmu, toto je rozhodne to, čo hľadáš. Režisér Dušan Hanák film uviedol v roku 1969 ako adaptáciu poviedky slovenského spisovateľa a filozofa zo Šale Jána Johanidesa. Rozobéra problematickosť bytia, skúma proces hľadania indentity a túžbu začlenenia sa do spoločnosti.
Obrazy starého sveta
Pri Hanákovi ešte zostaneme. V roku 1972 natočil dokument o starých ľuďoch z Liptova a Oravy. Ide o portréty ľudí, ktorým dovolí sa autenticky prejaviť, vďaka čomu môžeme nahliadnúť veľmi hlboko a intímne do ich hodnôt, názorov, pričom spoznáme aj to, o čom si myslia, že je zmyslom života.
Boxer a smrť
Vo filme Petra Solana z roku 1962 sa presunieme za ostnaté ploty koncentračného tábora. Sledujeme dve postavy, nacistického veliteľa a väzňa, ktorý je odsúdený na smrť kvôli pokusu o útek. Čo ich spája je láska k boxu. Zatiaľ, čo dobre živený veliteľ deň, čo deň cvičí s boxovacím vrecom, vyziabnutý väzeň stráca čoraz viac síl. Veliteľ mu dá ponuku, ktorá sa neodmieta - slobodu, ak nad ním vyhrá v súboji.
Pieseň o sivom holubovi
Debut Stanislava Barabáša oslovil aj zahraničie. Film sa skladá zo 6 poviedok, ktorých hlavnými hrdinami sú traja mladí chlapci. Skrz ich oči sledujeme proces Slovenského národného povstania. Čo len pridáva na bizarnosti, lebo decká to vnímajú úplne inak, je to v prvom rade hra a všetka ťažká vojenská technika ich nesmierne fascinuje. No beztak je to stále vojna a tá býva na konci vždy tragická.
Obchod na Korze
Náš jediný Oskarový film snáď nemusím ani predstavovať, ale beztak je si ho fajn pripomínať. Ján Kadár a Elmar Klos ho verejnosti ukázali v roku 1965. V príbehu o chamtivosti a terore nacistického režimu nachádzame Tona Brtka, ktorý si napriek dobe zachováva ľudskosť a ochotu pomáhať.
Něco z Alenky
Jan Švankmajer je jednoducho zjav. To, čo vytvoril v 1988 sa dá ťažko zhrnúť do pár viet. Alenka z ríše socialistického nábytku ťa bude atakovať šialeným bizárom, miestami až hororom. Film je perfektnou ukážkou majstrovstva tvorcov, ktorý sa poľahky zaobišli aj bez CGI efektov a vzniklo z toho niečo ešte úchvatnejšie. Trhané pohyby bieleho králika budeš maŤ aj dlho po dopozerí filmu stále v pamäti.