Akokoľvek nechutne to na prvý pohľad vyzerá, jedlá vypestované v laboratóriu, ako napríklad umelé mäso či rozdrvený hmyz, by mohli viesť k veľkým úsporám emisií uhlíka a vody, ako aj k uvoľneniu pôdy pre prírodu.
Vyplýva to zo zistenia štúdie, ktorá počítala environmentálne prínosy „zelenších“ potravín, ktoré sa dostávajú na naše taniere. Vedci tvrdia, že tlaky na planétu by s takýmito potravinami mohli klesnúť o viac ako 80 percent v porovnaní s typickou európskou stravou, informuje portál BBC News.
Environmentálna záťaž
Vyvíja sa množstvo nekonvenčných potravín s cieľom poskytnúť potravu bohatú na bielkoviny a ďalšie živiny, ktoré sú však zároveň aj šetrné k planéte tým, že využívajú menej vody a pôdy. Vedci vo Fínsku študovali nutričný profil niektorých z týchto produktov a skúmali tri miery environmentálneho tlaku: využívanie vody, pôdy a potenciálne emisie uhlíka.
Tvrdia, že výmena mäsa, mliečnych výrobkov a iných živočíšnych produktov za alternatívne potraviny by mohla znížiť tieto vplyvy o viac ako 80 percent, a zároveň poskytnúť kompletnejšiu škálu základných živín ako čisto vegetariánska alebo vegánska strava.
Zistili však aj to, že podobný dopad na planétu mali aj relatívne technicky nenáročné riešenia, ako napríklad obmedzenie mäsa a konzumácia väčšieho množstva zeleniny. Zásadnou otázkou zostáva aj to, či ľudia vôbec budú chcieť zmeniť svoje stravovacie návyky.
Jedlo z laboratória
„Vďaka výraznému zníženiu potravín živočíšneho pôvodu a nahradeniu novými alebo budúcimi potravinami a rastlinnými proteínovými alternatívami môžete výrazne znížiť vplyvy na životné prostredie z hľadiska potenciálu globálneho otepľovania, využívania pôdy a vody,“ povedala Rachel Mazac z Helsinskej univerzity.
Povedala však, že existujú aj „podobné úspory v dopadoch na vegánsku stravu“. Pri diéte so 75 percentným znížením potravín živočíšneho pôvodu dokonca „môžete dosiahnuť približne 75-percentné zníženie všetkých vašich vplyvov“. Znie to síce pekne, no presvedčiť svet rozhodne nie je jednoduché.
Výskum publikovaný v Nature Food skúmal nové potraviny, od ktorých sa očakáva, že sa v budúcich rokoch stanú väčšou súčasťou našej stravy, pričom mnohé z nich sa spoliehajú na high-tech metódy na „pestovanie“ živočíšnych a rastlinných buniek v bioreaktoroch.
Nachádzajú sa medzi nimi pomleté muchy a cvrčky, vaječný bielok z kuracích buniek vypestovaných v laboratóriu, druh morskej riasy nazývanej kelp, proteínové prášky vyrobené z húb alebo mikróbov, jedlé riasy a mlieko, mäso a bobule pestované z buniek.
Problémom je neochota
Doktor Asaf Tzachor z University of Cambridge, ktorý nebol súčasťou výskumného tímu, uviedol, že hoci ide o „sľubné“ zistenia, neochota spotrebiteľov zmeniť stravu môže „odložiť alebo dokonca zabrániť tomuto veľmi potrebnému prechodu“. Aj početné predchádzajúce štúdie totiž ukázali, že prechod na rastlinnú stravu má výhody pre zdravie aj planétu.
Nedávna správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy odporučila prejsť na vyváženú stravu, ktorá je bohatá na rastliny, ako sú obilniny a zelenina, s miernym príjmom mäsa a mliečnych výrobkov vyrábaných udržateľným spôsobom. Aj to len ukazuje, že zmena musí začať od každého z nás samostatne.