Vikingovia vykynožili lesy, ale priniesli tradície
Mnohí považujú Island za krajinu, ktorá bola na Zemi osídlená ako posledná. Vraj náhodou tento ostrov v Atlantiku našli Vikingovia. A nielenže ho objavili, poznačili aj jeho vývoj na stovky rokov dopredu.
Po tom, ako začali Vikingovia osídľovať ostrov, vyrúbali takmer všetky lesy. Brezové porasty pred tisíc rokmi pokrývali skoro štvrtinu celého územia. Robili to z jednoduchého dôvodu – potrebovali pôdu pre poľnohospodárstvo a drevo využívali ako stavebný materiál. Islanďania sa už viackrát snažili získať lesy späť. New York Times však hovorí o tom, že aj obrovská snaha ostrov znova zalesniť je márna. Milióny vysadených stromov pokryjú len malú časť územia. Navyše je zakázané dreviny dovážať zo zahraničia, sadenice sa pestujú v skleníkoch priamo v krajine. Pustý, sopečnatý povrch bez stromov, je nepriaznivý nielen pre farmárov, ale spôsobuje aj mnohé piesočné búrky a koróziu pôdy.
Ovce, všade samé ovce
Na cestách, na tanieri, aj na ľuďoch. Ovce na Island prišli spolu s osídlením Vikingov a sú jeho neoddeliteľnou súčasťou dodnes. Hneď ako vstúpiš na islandskú zem, uvidíš ich všade. Pobehujú navôkol, zdolávajú kopce aj strmé svahy a prebehujú cez cestu. Farmári ich chovajú spolu s koňmi. Keďže je Island mrazivá krajina, ich vlna sa využívala na teplé oblečenie. Dodnes sa z nej štrikujú tradičné čiapky, rukavice a hlavne svetre. Tie naozaj kvalitné, z pravej ovčej vlny „hryzú“.
Jahňacie mäso nemôže chýbať ani na tanieri. Najväčšie špeciality tejto krajiny nie sú len z rýb, ale aj z jahňaťa. V reštauračnom menu nechýba hlavné jedlo z tejto špeciality, no často sa z neho varí aj polievka. Hustý vývar doplnený zeleninou Islanďanov zohrieval v tuhých zimách.
Neoddeliteľnou súčasťou islandskej kuchyne sú akékoľvek ryby. Lososy sa lovia v obrovských lososích riekach takmer po celej krajine. Typická je aj treska, a špeciality ako veľrybie mäso, lietajúca ryba, či zhnité mäso zo žraloka. Obľúbenou pochúťkou je sušená ryba, na ktorej si Islanďania pochutnávajú tak, ako my napríklad na čipsoch.
Na Island za 4 hodiny
Nízkonákladové letecké spoločnosti v posledných rokoch pridávajú aj linky do menej prístupných destinácií. Práve do krajiny ohňa a ľadu sa dajú letenky kúpiť hneď z niekoľkých miest v okolí Slovenska. Pri troche šťastia sa dá spiatočná cesta na medzinárodné letisko Keflavik nájsť už od 35 eur. A to z Viedne, Budapešti, a aj poľských miest Krakova a Katovíc. Ostrovný štát síce nie je v Európskej únii, ale je súčasťou Schengenského priestoru, preto na výlet tam nepotrebuješ pas.
Letenka bude pravdepodobne najnižšia finančná položka celého výletu. Rovnako ako ostatné škandinávske krajiny, aj Island je poriadne drahý. Vysoké sú ceny ubytovania, reštaurácií aj pohonných hmôt. Podľa domácich sa oplatí nakupovať ešte na letisku, bez dane. A to najmä alkohol, ktorý sa inak predáva v osobitných obchodoch, nie v potravinách.
Oplatí sa prenajať si auto
Väčšina turistov tu prichádza hlavne so záujmom o prírodné pamiatky. Autobusová doprava je pomerne spoľahlivá, ale časový harmonogram je obmedzený. Navyše autobusy stoja iba v mestách a väčších dedinách. Väčšina turistov si preto prenajme auto. Veľa z nich rovno také, v ktorom sa dá spať a kempovať. Kempovanie je veľmi obľúbené aj u domácich, preto je vhodných miest na kemping na Islande veľa. Domáci na takúto formu dovolenky často prenajímajú aj okolie hotelov alebo penziónov.
Otázka je, ako takáto dovolenka v aute skutočne vyzerá pri typickom veternom počasí.
V každom prípade je dôležité si naplánovať trasu. Nepoškvrnená príroda totiž prináša aj mnohé prekvapenia, medzi nimi neprejazdné cesty.
TIP: Prenájom auta neriešte priamo na letisku, kde sú ceny ešte vyššie. Z Keflaviku do hlavného mesta chodia autobusy aj mestská hromadná doprava.
Islandské pikošky
Po anglicky tu hovoria všetci. Dorozumievanie s domácimi tak nie je žiadny problém. Anglický jazyk ovládajú už malé deti, vodiči autobusov, predavači v potravinách aj náhodní okoloidúci. Úroveň vzdelávania je naozaj vysoká, čo sa prejavuje aj tu. Popri islandčine a angličtine je všadeprítomná poľština, čo je pre mnohých ľudí prekvapenie. Podľa portálu Statista na Islande v roku 2021 žilo viac ako 20 000 Poliakov. Takýto počet poľských prisťahovalcov je citeľný v každodennom živote. V krajine sú často prítomné poľské nápisy, štátne webové stránky či internetové portáli islandských bánk sú aj v poľštine.
Je tam jedna z najčistejších vôd na svete a je pitná. No má to jeden háčik - zapácha. Geotermálne pramene sú využívané v kuchyni, aj pri sprchovaní. Avšak smrdia ako pokazené vajcia a zápach je naozaj prenikavý.
Na Islande nepotrebuješ hotovosť. Kreditnou kartou sa dá platiť úplne za všetko. Dokonca sú tu samoobslužné tankovacie stanice, ktoré fungujú na kreditku.
Pred cestou sa priprav na „midnight sun“. Počas letných mesiacov - jún a júl - Slnko vôbec nezapadá. Aj keď väčšina hotelov má zatemňovacie rolety, veľa ľuďom to spôsobuje problémy so spánkom. Na spoznávanie krajiny máš vďaka tomu počas dňa viac času. Naopak počas zimy sú dni krátke a tak sú skoro na celom území ideálne podmienky na sledovanie polárnej žiary.
Hovorí sa, že väčšina obyvateľov Islandu verí na elfov. Škriatkovia tu majú dlhú tradíciu a domáci vás so žartom budú presviedčať o ich existencii.
Island je krajina plná prirovnaní a kontrastov. Turistom ponúka nezabudnuteľnú atmosféru, dychberúce vodopády, horúce pramene a na druhej strane oceán a ľadovce. Z miest dýcha pravá islandská kultúra. Rybárske štvrte, farebné domčeky a voľne pobehujúce ovce. Roztrúsené usadlosti pomedzi nekonečné machové polia. Ostrovný štát plný pokoja aj extrémnych podmienok. Krajina, ktorá očarí každého cestovateľa a každý si v nej nájde to svoje. Je už len na vás či sa na Island vyberiete za polárnou žiarou alebo letným polnočným slnkom.