Vieš si predstaviť, že vyjdeš z pohodlia teplej budovy, v ktorej pracuješ či nebodaj home officu a začneš makať v mínusových teplotách? Lipták Martin Droppa sa náročnej výzvy nezľakol. Za polárnym kruhom na severe Fínska pracuje ako mašér v psom záprahu. Hoci sa môže tešiť z krásy polárnej žiary a čerstvého vzduchu, niekedy sa však teplomer počas jeho šichty šplhá až k mínus 40 stupňov Celzia. Okrem toho musí dozerať aj na turistov, aby mu nevypadli zo sánok, nestratili sa a nezamrzli.
Kde presne sa vo Fínsku nachádzaš?
Nachádzam sa na severe Fínska. Žijem a pracujem v jednom turistickom rezorte 60 kilometrov južne od mesta Ivalo. Do najbližšieho obchodu to mám 50 kilometrov. Bez auta sa tu človek nezaobíde. Človek však musí jazdiť opatrne, všade sú soby.
Ako si sa dostal k psím záprahom?
Dostal som sa k tomu v podstate náhodou cez kamaráta, ktorý tu je už päť rokov. Pred troma rokmi sme boli spolu na pive. V tom čase som prišiel o prácu, a keď padla ponuka, či sem chcem ísť pracovať, dlho som neváhal. Teraz je to moja druhá sezóna. Kvôli korone som musel jednu vynechať. Po prvej sezóne som vedel, že sa sem chcem vrátiť ešte aspoň raz, aj keď to je veľmi namáhavá robota vzhľadom na podmienky - fyzickú/psychickú prácu.
Pracujú s vami aj Fíni?
Tento rok sme tu šiesti Slováci. Predtým tu boli Fíni a Holanďania.
V čom spočíva tvoja práca?
Momentálne máme 150 psov plus asi 15 šteniat. Moja náplň práce je v prvom rade starostlivosť o ne. Ráno im dávame „polievku“ z masa, hlavne, aby pili vodu. Väčšina z nich ale aj tak uprednostňuje jedenie snehu. Potom sa vytvoria tímy, podľa toho, koľko ľudí príde. Keď ideme sánkovať my mašéri, väčšinou si berieme 12 psov, ale skúšali sme aj viac samozrejme. Pre zákazníkov dávame 6-8 psov do jedného záprahu, záleží od „veľkosti“ posádky a absolvujeme s nimi 10-20 km okruh, ktorý trvá približne od polhodiny do hodiny.
Keď sú tímy pripravené, sadnem na skúter a ideme na túru, počas ktorej kontrolujem, či sú psy v poriadku či mám všetkých ľudí a či všetci idú tou istou trasou. Tých kratších túr môžeme spraviť za deň aj päť, hlavne cez Vianoce a Silvester je toho asi najviac, je to najrušnejšia časť sezóny. Pomedzi túry sa čistia klietky, seká sa mäso na ďalší deň a dáva sa rozmraziť. Po túrach idú psy domov a nakŕmia sa.
Beriete skupinu turistov aj na dlhšie „výpravy“?
Robievali sa aj viacdňové expedície, ale, našťastie, ja som to už nezažil, pretože väčšinu našich zákazníkov tvoria ľudia z východnej Ázie. Je dosť ťažké s nimi pracovať, jednak kvôli rečovej bariére, ale aj povedzme to tak, že nie sú najšikovnejší. Takže som rád, ak sa mi vrátia z polhodinovej túry bez toho, aby vypadli zo sánok, stratili sa alebo narazili do stromu.
Niektorí turisti sem chodia v rifliach a teniskách a je im zima už pri - 5 stupňoch (aj keď ich oblečieme). Starať sa o nich a psov tri dni uprostred ničoho si neviem reálne predstaviť.
Kedy je tam najchladnejší mesiac?
Február je väčšinou najchladnejší mesiac, ale nie je to pravidlo, napríklad začiatkom decembra 2021 bolo týždeň každý jeden deň - 30 až - 35. Nikdy nevieš, či naštartuješ auto. Ľudia tu bežne nezamykajú domy ani autá.
Niektorí, keď je zima a idú do obchodu. ani nevypnú motor, nechajú naštartované. Zo mňa sa smejú, keď si auto zamknem. Zaujímavosťou je, že Fíni máju pneumatiky s hrotmi, lebo kvôli jazerám a podzemným vodám nemôžu soliť cesty.
Akú najväčšiu zimu si zažil ty?
Najchladnejšie, čo som zažil, bola teplota - 40. Do istej miery sa vaše telo prispôsobí na zimu, hlavne, ak pracujete vonku skoro každý deň 10-15 hodín.
Koľko hodín denne máte svetlo v týchto dňoch?
Momentálne je tu svitá okolo 10 ráno a tma znova nastáva o cca tretej. Týchto päť hodín je šero, keďže Slnko tu nevychádza cca 2 mesiace. Horšie to je, keď začne polárny deň a celú noc je tu šero respektíve v lete je v noci vidno.
Máš nejakú špeciálnu výstroj?
Mne osobne do tých - 20 veľmi nie je zima. Od -15 si okrem trička a bundy obliekam aj mikinu. Špeciálne veci veľmi nemám, možno len merino tričká a tento rok som si kúpil topánky do mínus 60. Samozrejme mi v nich nie je teplo, keď je - 30, ale je to o čosi znesiteľnejšie. Myslím, že pri - 25 je už zima každému, bez ohľadu na to, ako je oblečený. Ešte horšie je, keď zafúka.
150 psov, to je ohromné množstvo. Je medzi nimi hierarchia?
Istá hierarchia väčšinou medzi psami v kotercoch je. Každý má svojho alfu, ktorý si diktuje podmienky. Človek musí poznať osobnosť psov naozaj dobre, aby ich mohol dať spolu buď do záprahu alebo do klietky.
Sú náchylné na omrzliny?
My máme 90 percent sibírskych huskych. Majú naozaj dobrú srsť, ktorá ich chráni pred mrazom, takže žiadne omrzliny im nehrozia, každý z nich má svoju búdu, do ktorej sa môže schovať, ale aj pri nízkych teplotách niektoré spia vonku na zemi. Zvyšné psy sú aljašský husky. To sú v podstate sibírske husky krížené s inými druhmi psov, väčšinou s loveckými a veľmi energickými druhmi.
Je to výnosná práca?
Tým, že to robíme „masovo“ a máme skupiny aj po 30 ľudí, tak sa u nás dá zarobiť. Ale človek si to musí odmakať.
V iných keneloch, kde majú 20-30 psov, ľudia robia za ubytovanie a stravu.
V Laponsku žijú Saamovovia, máš známych Saamov?
Saamovia k cudzincom nie sú veľmi priateľskí. Väčšinou sú to chovatelia sobov a sú hrdí na svoju kultúru. Nie sú veľmi nadšení z turistov. Je tu dedinka s asi 100 obyvateľmi. Bývajú tam Saamovia, ale aj oni už žijú „normálny“ moderný život. Väčšinou ich stretnete v bare, keďže tu veľa možnosti, ako sa vyžiť, nie je.
Vraciaš sa v lete naspäť na Slovensko?
Áno. Cez leto je tu aj 20 až 30 stupňov a nie je tu žiaden sneh. A ani psy nemôžu behať, keďže im je veľmi teplo, začať môžu, keď je menej ako 10 stupňov. Pred dvoma rokmi som tu bol do apríla, pokazila mi to korona. Tento rok ostanem asi do mája. Po sezóne je človek rád, že má trošku kľud od brechania psov. (úsmev)