Romana je cestovateľka a zakladateľka blogu Broken Navigation. Jej cieľovými destináciami sú predovšetkým nepochopené krajiny, ktoré nepatria práve k tým cestovateľsky vyhľadávaným. Niekoľko rokov žije na Islande, momentálne cestuje do Saudskej Arábie. V rozhovore sa dočítaš zaujímavosti o tom, ako Vianoce trávia Islanďania, ktoré nepochopené krajiny navštívila a kde jej kuchyňa príliš nechutila.
Bývaš na Islande, ktorý sa nevyznačuje práve teplým podnebím. Prečo si sa rozhodla práve pre túto krajinu?
Na Island som sa spontánne presťahovala pred takmer ôsmimi rokmi. V tej dobe som žila v Anglicku. Začalo to tak, že som na internete zahliadla fotografie Islandu. Tá príroda ma úplne uchvátila. Za pár dní som rozposlala niekoľko desiatok životopisov do rôznych islandských firiem a hneď som dostala ponuku práce. Takže v tej dobe som skôr riešila ten chtíč Island navštíviť, precestovať a zarobiť si na to peniaze. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa tento studený ostrov stane nakoniec mojím novým domovom.
Ako by si definovala Islanďanov? Je niečo, čo ťa na ich mentalite prekvapilo?
Celých osem rokov žijem v malej dedinke, ktorá má dvesto obyvateľov, takže mentalita ľudí je tam určite iná, ako napríklad v hlavnom meste Reykjavík. U nás na severe miestni držia veľmi pri sebe a pre bežného cudzinca je ťažké preniknúť do ich komunity, aj keď sa naučia ich jazyk. Islanďania sa s vami budú milo baviť, ale istá bariéra tam je vždy cítiť.
Ich postoj k životu najlepšie vystihuje ich častá hláška „þetta reddast”, alebo všetko nakoniec dobre dopadne. S ničím si hlavu príliš nelámu. Ten, kto príde prvýkrát na Island a potrebuje s nimi niečo vyriešiť, by sa mal obrniť istou dávkou trpezlivosti. Za seba môžem povedať, že po rokoch práce s Islanďanmi sa nikam neponáhľam a aj ja som do života začlenila „þetta reddast”.
Klimatická kríza ovplyvňuje celý svet, vnímaš to na Islande nejak špecifickejšie?
Určite áno. Nie je to až tak dávno, keď novinky obleteli svet, že na Islande sa roztopil ľadovec Okjökull - prvý ľadovec, čo sa kedy na Islande roztopil. Vedci odhadujú, že pokiaľ to takto pôjde ďalej, za ďalších dvetisíc rokov tu už nemusí byť žiadny ľadovec, čo je veľmi smutná správa. Pamätám si leto v roku 2021, keď boli najteplejšie teploty za posledných 40 rokov. My sme tak mali každý deň skoro 30 stupňov. Pre predstavu, v lete sú zvyčajne teploty okolo desať až pätnásť stupňov.
Inflácia udrela v takmer všetkých krajinách. Island bol už pred ňou pomerne drahou krajinou. Ako je to teraz? Pomáha nejako vláda občanom?
Inflácia sa nevyhla ani Islandu, ale musím povedať, že ceny - napríklad jedla v supermarkete, sú veľmi podobné ako tie české. Niekedy až extrémne drahé položky sú služby. Miestni obyvatelia ale majú veľa výhod, predovšetkým od Únie, v ktorej sú prihlásení. Sú tu preplácané napríklad jazykové kurzy, kempovanie, či ročný vstup do kúpeľov a posilňovne. Je veľký rozdiel ísť na Island ako turista, ktorý platí drahé hotely a požičanie auta alebo ako niekto, kto tu žije. Pre človeka, ktorý tu žije a pracuje, tu zas tak draho nie je.
Koľko stojí nájomné na Islande?
Za byt 2+1 v Reykjavíku sa cena pohybuje od 260 tisíc ISK, čo je 1730,23 eur. Pokiaľ si rovnaký byt prenajmete niekde mimo mesta, zaplatíte 160 tisíc ISK (1064,76 eur).
Na svojom Instagrame opisuješ, že častejšie kempuješ, keď niekam cestuješ. Komu kempovanie odporúčaš?
Každému, kto je ochotný a je v jeho silách odpútať sa od komfortu, ktorý má doma denne k dispozícii a má chuť skúsiť niečo nové, dobrodružné a oslobodzujúce. Kempovanie na Islande je zážitok. Nie je to o ušetrení peňazí, ale o prepojení sa s prírodou, ktorá je neskutočne čistá a nádherná.
Na svojom blogu uvádzaš, že cestuješ najmä do nepochopených krajín. Čo to znamená? Je podľa teba aj Island nepochopený?
Niekedy mám pocit, že žijem dva rôzne životy. Jeden je ten, keď žijem na Islande niekoľko mesiacov v roku a druhý, keď sezóna na Islande končí a ja si môžem vziať niekoľkomesačné voľno na precestovanie krajín, ktoré ma lákajú. Nepochopené sú u ľudí zvyčajne tým, že sú niekedy nepekne vykresľované médiami a tiež tým, že sa do týchto krajín bežne necestuje. Nie je dôvod. Precestovala som Sýriu, Irak, Libanon, Irán a ďalšie. Na svojom webe Broken Navigation radíme s priateľom ostatným cestovateľom, ako tieto krajiny môžu prejsť tiež a aké úžasné zážitky si z nich môžu odniesť. Island medzi takéto krajiny neradím.
Zažila si niekedy pri cestovaní aj ťažké momenty? Niečo nebezpečné, adrenalínové...
Určite také momenty boli a nevyhne sa im žiadny cestovateľ. Jeden, ktorý mi najviac utkvel v pamäti je, keď som cestovala po Vanuate a bola som na malom ostrove Tanna. V tej dobe prebehlo zemetrasenie pri Novej Kaledónii a všetko smerovalo k tomu, že ostrov zasiahne cunami, čo nie je v tejto oblasti nič nezvyčajné. Ostrov je stále veľmi tradičný, jedinú komunikáciu s okolitým svetom majú cez rádio. Celkovo bola tá situácia stresujúca vzhľadom na to, že sme nemali dostatok informácií a boli sme ubytovaní hneď pri mori. Pripojenie na internet nebolo stabilné, ale podarilo sa mi dostať sa k informáciám. Internet bol plný výstrah ohľadom zemetrasenia a cunami. Nakoniec sa ostrovu vyhlo a našťastie sa nikomu nič nestalo.
Island sa nevyznačuje čerstvou zeleninou a ovocím – čo je pochopiteľné. Ty pochádzaš z Česka – je niečo, čo ti na ostrove vyslovene ulahodilo, a čo napríklad gastronomicky nechápeš, že tam majú?
Prekvapujúca je práve tá zelenina. Na Islande nájdete geotermálne skleníky, kde vďaka lacnej energii môžu celodenne kúriť a svietiť, a pestovať tak niekoľko druhov zeleniny, o čom veľa ľudí nevie. Od šampiňónov, cez mrkvu, uhorky, zemiaky a ďalšie, to všetko si Island pestuje sám.
Islandská kuchyňa ako taká je založená predovšetkým na mäse a asi nie je nikto, kto by sem išiel za nejakým gastronomickým zážitkom. Kto už Island prešiel, tak vie, že fast food vládne ostrovom. Narazíte tu na hamburgery, pizzu a najznámejšia je „pylsa“, čo je klasický párok v rožku. Majú tu svoj tradičný fast food, McDonald’s tu neuspel.
Čo určite nezabudnem je, keď mi miestna rodina uvarila sláttur. Je to jaternica vyrobená z krvi a ovčích vnútorností. Ten zápach bol naozaj odstrašujúci a ešte to servírovali s ryžovou kašou na sladko. Čo ale stojí za skúšku, sú rybie polievky, ktoré tu naozaj vedia. Ďalej je to ich tradičná krémová zmrzlina, ktorá je populárna aj v zimných mesiacoch. Kuriozitou je tu fermentovaný žralok, ktorého dnes už môžete kúpiť aj v supermarkete a doviesť na ochutnávku ako zaujímavý suvenír. Na Islande som očakávala veľa pokrmov z morských plodov a rýb. Nie sú často na jedálnom lístku, ale naopak nájdeš často ryby, ktoré sú tu chované na rybích farmách.
Chystáš sa stráviť sviatky na Islande? Ako tam vyzerajú Vianoce a Nový rok? Nejaké špeciálne tradície?
Práve som v Reykjavíku a odchádzame cestovať do Saudskej Arábie, kde budem počas sviatkov. Takže tento rok Island na sviatky vynechám. Islanďania slávia Vianoce podobne ako my. 24. decembra večer sa zíde celá rodina a užije si spoločne večeru, ktorá sa skladá z údeného jahňacieho alebo „rjupa“ (snehuľa horská), zemiakov, islandského chleba Laufabrauð a rôznych druhov sušienok. Na Nový rok sa chystajú ohňostroje a ľudia sa väčšinou zídu s priateľmi doma.
Mimo väčších miest, ktorých je tu naozaj len pár, sú väčšinou reštaurácie zatvorené a kluby či miesta, kde by sa ľudia mohli stretnúť, prakticky neexistujú. Dedinky majú okolo dvesto obyvateľov a niekde sú domy od seba desiatky kilometrov ďaleko. Island je veľmi riedko obývaný a život je tu skratka iný, než sme zvyknutí.
Keďže my tu poznáme najmä ten chaos pred Vianocami a plné obchody, je to rovnaké aj na Islande alebo je to skôr o tom pokoji?
U nás na dedine a okolí, kde žijem, žiadny zhon nie je. Ľudia sa za ničím neponáhľajú, a čo si budeme hovoriť, okrem jedného malého obchodu na benzínovej pumpe široko ďaleko žiadny iný nie je. V Reykjavíku je to, samozrejme, o niečom inom. Bola som v nákupnom centre a ľudia v obchode pobehovali v rovnakom štýle ako u nás. Takže tam je ten vianočný zhon dosť podobný.
Sú nejaké tradície alebo zvyky, ktoré ťa prekvapili či zaskočili?
My máme Ježiška, ale tu majú 13 „Santov“, ktorým sa hovorí Yule Lads. V predvianočnom čase ich môžeš navštíviť na rôznych miestach na Islande, kde majú pripravené vtipné predstavenia. Pri jazere Mývatn na začiatku decembra prídu do kúpeľov Mývatn Nature Baths a v tradičnom oblečení vlezú priamo do vody, kde sa rozprávajú s deťmi.
Keďže si precestovala toho viac, je nejaká krajina, kde si si obľúbila aj kuchyňu? Prípadne je miesto, kde ti miestne špeciality vôbec nechutili?
Na túto otázku odpoviem veľmi rada, pretože jedným z mojich najobľúbenejších dôvodov prečo cestujem, je práve jedlo. Mala som tú česť ochutnať jedlo vo viac než 50 krajinách sveta a s pokojným svedomím môžem povedať, že jednu z najlepších kuchýň som ochutnala v Južnej Kórei, kde majú úžasne knedličky, a niekoľko druhov polievok, kde k jedlu podávajú kimchu. Blízkovýchodná kuchyňa je tiež výborná, predovšetkým ich falafel, hummus alebo shawarma. A nedá sa zabudnúť na El Salvador a jeho výborné „pupusas“, už len kvôli tomu by som sa tam hneď vrátila. Naopak, najhoršiu kuchyňu som zažila v Kyrgyzstáne či Kazachstane, kde jedlá takmer nedochucovali a často som to nemohla ani zjesť.
Keďže ľudia sú na svete rôzni, je miesto, kde ti mentalita ľudí vyhovovala najviac?
Páčil sa mi uvoľnený život na Novom Zélande. Ľudia chodia bosí do supermarketu, žijú v obytných autách a chodia často na túry do prírody. Život bol dosť uvoľnený a nikam sa neponáhľalo.
Sú veci, ktoré si v čase, keď si začínala cestovať nevedela, a teraz sú to pre teba neoceniteľné rady?
Keď som začínala cestovať, krajiny ako Maldivy boli pre mňa nedosiahnuteľný sen. Myslela som si, že takúto krajinu môže navštíviť len niekto, kto je veľmi bohatý. Dnes už viem, že každá krajina sa dá navštíviť aj za málo peňazí. A pokiaľ si všetko dobre naplánujete, môžete pokojne navštíviť každú krajinu sveta.
Čo by si odkázala svojmu mladšiemu ja?
Nikam sa neponáhľaj. Užívaj si každý okamih a nenechaj sa ovplyvniť svojím okolím.
