Pri chorvátskom pobreží sa nachádza malý izolovaný ostrov, ktorý dovolenkárom z pevninských pláží pripadá ako pokojná prírodná rezervácia. Bližší pohľad však odhalí strašidelné opustené väzenie s tmavými mučiarňami a zhrdzavenými celami, ktoré bývalí väzni označili za peklo na zemi.
Tento desivý, neobývaný ostrov v severnom Jadranskom mori sa volá Goli Otok a takmer 40 rokov sa používal ako väzenie pre vojnových zajatcov a politických demonštrantov, uvádza portál Ladbible. Dnes je síce súčasťou prírodnej rezervácie, no duch komunistických zverstiev v ňom pretrváva do dnes.
Titov režim
Po otvorení v roku 1949 bolo do roku 1956 na ostrov poslaných odhadom viac ako 15-tisíc ľudí. Podľa niektorých zdrojov mnoho väzňov trpelo fyzickým a psychickým týraním zo strany svojich väzniteľov.
Väznica bola celá riadená väzňami ktorí sa snažili dokázať svoju lojalitu vodcovi Titovi. Jej hierarchický systém nútil odsúdených medzi sebou doslova bojovať o holý život.
Okrem neľudského zaobchádzania a týrania museli väzni čeliť aj kombinácii extrémnych teplôt a nútených prác. Bez ohľadu na poveternostné podmienky museli pracovať v miestnom kameňolome. Odhaduje sa, že na ostrove zomrelo takmer 4-tisíc väzňov.
Chorvátsky Alcatraz
Väzenie bolo často označované ako chorvátsky Alcatraz kvôli jeho izolovanej polohe a drsným podmienkam, ktorým tam väzni čelili. Ostrov je obklopený skalnatými útesmi a mal len jeden prístav čo väzňom sťažovalo útek. Väzenské zariadenia boli nedostačujúce, preplnené a väzni boli vystavení ťažkým prácam a častým výsluchom.
Väznica zavrela svoje brány v roku 1989 počas rozpadu Sovietskeho zväzu. Napriek hrôzam, ktoré sa na ostrove Goli Otok odohrali, zostal pomerne neznámou a prehliadanou súčasťou chorvátskych dejín. Dnes jeho návštevníci môžu preskúmať opustené väzenské budovy a dozvedieť sa o temnej minulosti ostrova.
Goli Otok slúži ako pripomienka porušovania ľudských práv, ku ktorému došlo počas juhoslovanského režimu, a z Jadranského mora sa týči ako varovný prst o nebezpečenstvách autoritárskych vlád.