Počas dvoch rokov sa stihol Facebook rozšíriť na ďalšie americké aj európske školy a od septembra 2006 už bol dostupný všetkým užívateľom starším ako 13 rokov. Dnes má táto sieť, premenovaná v októbri 2021 na Meta Platforms, v Európskej únii vyše štvrť miliardy a celosvetovo vyše tri miliardy.
Facebook rozšíril spôsob vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi a priniesol „demokratizáciu” šírenia informácií. To so sebou ale nesie riziká. Od samého začiatku tak táto sieť čelí rôznym kritikám a stala sa zdrojom kontroverzií, napríklad kvôli strate súkromia svojich užívateľov, kvôli cielenej reklame či kvôli tomu, ako na svojich platformách pristupuje k prejavom nenávisti či k dezinformáciám.
Jednotka medzi sociálnymi sieťami
Facebook rýchlo stúpal. V polovici roka 2008 sa stal jednotkou medzi sociálnymi sieťami, keď s viac ako 100 miliónmi užívateľov prekonal MySpace. Platforma spustila španielsku, nemeckú či francúzsku verziu a v roku 2009 prvú aplikáciu v mobile. A sieť začala ovplyvňovať aj politické dianie, napríklad v roku 2011 zohrala kľúčovú úlohu počas tzv. arabskej jari.
A v máji 2012 potom Facebook vstúpil na americkú burzu. Tento krok katapultoval vtedy dvadsaťosemročného Zuckerberga medzi tridsať najbohatších ľudí planéty, začiatky na burze ale neboli najlepšie. Počiatočná cena akcií 38 dolárov sa za pár mesiacov prepadla na obchodovateľnú cenu 17 dolárov za akciu.
V polovici roka 2013 však prišiel obrat a odvtedy ceny akcií až do roku 2021 takmer nepretržite rástli. Dnes je Facebook dostupný v 112 jazykoch a ponúka možnosť zdieľania fotografií alebo videí, ľudia tu môžu vyjadrovať aj svoje pocity a navzájom na seba reagovať.
Desiatky miliárd z reklamy
Na tento účel priniesla sieť niektoré komunikačné inovácie, z ktorých najzásadnejšie sú takzvané lajky alebo tlačidlo „páči sa mi to”, predstavené vo februári 2009. Jeho tvorca chcel hlavne šíriť pozitívnu náladu: „Vôbec nás nenapadlo, že tínedžeri budú mať depresie, keď nedostanú dostatok lajkov, a že to povedie k politickej polarizácii,” vyhlásil tvorca tlačidiel a spoluzakladateľ Facebooku Justin Rosenstein v televíznom dokumente s názvom The Social Dilema. Lajky neskôr skopírovali všetky ostatné sociálne siete a platformy.
Sieť si zarába predajom cielenej reklamy. Za týmto účelom sa snaží o správaní svojich užívateľov zistiť čo najviac, čo sa odráža v ziskoch - každý štvrťrok tak získa od inzerentov 30 až 40 miliárd dolárov. Ale táto prax prináša aj škandály a obvinenia z manipulácie.
Škandály
Asi najznámejšia je kauza britskej analytickej spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá dokázala využiť dáta o užívateľoch na presné zacielenie politickej reklamy. Firma neoprávnene získala informácie o 87 miliónoch užívateľov siete, ktorých potom využila okrem iného pri vývoji softvérových nástrojov pre podporu volebnej kampane amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2016.
A v súvislosti s tými istými voľbami bol Facebook obvinený, že umožnil ich ovplyvnenie Ruskom, a to prostredníctvom falošných profilov a stránok spojených so skupinou Rusov šíriacich dezinfomácie. Po týchto odhaleniach musel Zuckerberg v apríli 2018 sľúbiť v americkom Kongrese lepší boj s dezinfomáciami a nenávistnými prejavmi.
Najdlhší právny spor viedol Facebook s dvojčatami Cameronom a Tylerom Winklevossovými, ktorí kedysi založili na Harvardovej univerzite firmu nazvanú ConnectU a Zuckerberg im podľa nich myšlienku ukradol. Facebook ich nároky odmietol a trojica sa v apríli 2011 po dlhej právnej bitke dohodla na finančnom vyrovnaní za 65 miliónov dolárov.
Oscarový film
Túto tému spracoval dokumentárny film Sociálna sieť režiséra Davida Finchera z roku 2010, prinášajúci portrét Zuckerberga, ktorý „zradil” svojich kamarátov. Zneužívanie osobných dát užívateľov znamená pre Facebook aj pokuty. Z desiatich najvyšších, ktoré kedy úrady rozdali v EÚ za porušenie nariadenia o ochrane údajov GDPR, ich päť udelili práve Mete.
Tú najväčšiu vo výške 1,2 miliardy eur dostala vlani v máji za presun osobných údajov európskych užívateľov do USA prostredníctvom svojej sociálnej siete Facebook, a to v rozpore s pravidlami EÚ pre ochranu osobných údajov. Pokutovaný bol rok predtým tiež americký Instagram, ktorý musel zaplatiť 405 miliónov eur za to, odhalil osobné údaje užívateľov vo veku 13 až 17 rokov, vrátane e-mailových adries a telefónnych čísel.
Facebook ale tiež priniesol významnú demokratizáciu v šírení prejavu. Ktokoľvek môže osloviť svojím zverejneným obsahom veľké množstvo ďalších ľudí, čím dáva užívateľom do rúk moc obísť tradičné médiá či elity a osloviť veľkú časť širokej verejnosti. A preto novo využívajú sociálne siete aj politici na komunikáciu s voličmi. A bohužiaľ to so sebou prináša aj možnosť šírenia dezinformácií a nenávistného obsahu.
Facebook je Meta
Veľké zisky umožnili Markovi Zuckerbergovi v roku 2021 premenovať Facebook na Meta Platforms, aby „odrážala svoj zámer budovať metaverse”. Meta sa vyjadrila, že tzv. „metaverse” odkazuje na integrované prostredie, ktoré spája všetky produkty a služby spoločnosti. Investori to však neprivítali a akcie firmy stratili postupne z covidových maxím asi dve tretiny hodnoty.
Situácia sa postupne zmenila k lepšiemu, keď Zuckerberg znížil náklady, zatiaľ čo záujem investorov o veľké technologické spoločnosti povzbudila aj vlna okolo umelej inteligencie (AI). Akcie Mety boli v minulom roku druhé najvýkonnejšie v indexe S & P 500. Prekonal ich len výrobca čipov Nvidia. Meta je teraz opäť spoločnosťou s trhovou hodnotou presahujúcou bilión dolárov.
Zuckerberg sám odpredal vlani v posledných dvoch mesiacoch akcie firmy za 428 miliónov dolárov, prvýkrát po dvoch rokoch. Celkovo sa zbavil 1,28 milióna akcií a v Mete stále vlastní približne 13 percent akcií. Jeho osobný majetok sa vlani rozrástol o 80 miliárd na 128 miliárd dolárov a aktuálne je Zuckerberg s imaním vo výške 130,6 miliardy dolárov piatym najbohatším človekom na svete.
Nakupovanie a budúcnosť
Do skupiny Meta Platforms dnes patrí sociálna sieť Facebook spoločne s Instagramom, ktorý kúpil Facebook v roku 2012 za miliardu dolárov, a tiež s chatovacou aplikáciou WhatsApp, kúpenou v roku 2014 za 19 miliárd dolárov. Vlani v októbri bola táto sieť treťou najviac navštevovanou webovou stránkou na svete. Viac ako 1,8 miliardy osôb ju využíva každý deň.
Ďalší vývoj sa pre Facebook (Metu) nesie v znamení regulácií. V EÚ naň dopadajú hlavne dve nariadenia - Akt o digitálnych službách a Akt o digitálnych trhoch. Ten prvý ho núti k obmedzeniu rizík, ako je vplyv na demokratický proces, duševné zdravie mladistvých alebo šírenie nezákonného obsahu.
Ten druhý obmedzuje platformy v zneužívaní ich dominantného postavenia a obmedzovaní menšej konkurencie. Už vlani v novembri zakázal európsky regulátor Mete využívať osobné údaje na cielenú reklamu vo všetkých krajinách EÚ a Európskom hospodárskom priestore (EHP).
A sťažnosť európskych úradov sprevádzalo aj vlaňajšie rozhodnutie Mety spustiť v Európe platené verzie sociálnych sietí Facebook a Instagram bez zobrazovania reklám. Avšak Európanom, ktorí odmietajú zveriť platforme svoje osobné údaje, ponúka Facebook od vlaňajšieho novembra neverejný prístup s mesačným predplatným vo výške 10 až 13 dolárov mesačne.
