Kto by nepoznal slávnu Madame Tussaud. Teda, vieš, že v jej múzeách sa v súčasnosti nachádzajú voskové figuríny slávnych celebrít, a práve preto ich mnohí ľudia navštevujú. Vieš, kto táto žena bola a aký bol jej osud?
V minulosti to bolo inak
Dnes je múzeum najväčším lákadlom turistov, v minulosti to bola istá podvratná forma interakcie s históriou. Tussaud sa na začiatku venovala tvorbe voskových figurín nedávno zavraždených panovníkov, odsúdených vrahov či dokonca vyrobila aj funkčný model gilotíny. Múzeum má dvestoročnú históriu, počas ktorej sa vyvíjalo a od strašidelných začiatkov prešlo až do sľubnej súčasnosti, píše sa na portáli Insider.
Múzeum Madame Tussauds je pomenované podľa Marie Grosholtz. Narodila sa v roku 1761 vo francúzskom meste Štrasburg. Ako 16-ročná, v roku 1777, začala vyrábať voskové figuríny slávnych osobností, ako bol napríklad filozof Francois Voltaire. Učila sa pod vedením majstra Phililla Curtiusa.
Učiteľka umenia
Stala sa ňou v roku 1780. Učila napríklad sestru kráľa Ľudovíta XVI. Žila vo Versailles, ale keď sa v krajine začala Francúzska revolúcia, vrátila sa späť do Paríža. A práve tam skončila ako potenciálna monarchistka vo väzení La Force. Zatknutá bola s Joséphine de Beauharnais, ktorá sa mala vydať za Napoleona Bonaparta.
Ako tvrdila Tussaud, svoju vernosť dokázala práve tým, čo vedela najlepšie. Vyrobila posmrtné masky popravených šľachticov, ako boli francúzsky kráľ a kráľovná. Takéto masky boli známe od staroegyptských čias. Sú to sadrové formy hláv nedávno zosnulých. Išlo o nedávno odseknuté hlavy francúzskej šľachty, ktoré boli poslané Tussaud a Curtiusovi, aby z nich vytvorili realistické voskové figuríny.
Svoje spomienky na to spísala do memoárov, ktoré opisujú, ako sedela na popravisku „so zakrvavenými hlavami na kolenách a robila si obraz o ich črtách.“ Okrem jej memoárov ale neexistuje žiadny iný dôkaz, že by skutočne prišla do kontaktu s hlavami nedávno zosnulých členov šľachty.
Vydala sa
Do manželského zväzku vstúpila v roku 1795. Jej manželom sa stal Franćois Tussaud a zdedila aj zbierku voskových figurín, ktorú vlastnil Curtius. Spolunažívanie manželov trvalo len do roku 1802. V tom čase svojho muža a dvoch synov opustila a so svojou zbierkou sa vydala na turné po Britských ostrovoch. Tým chcela uživiť rodinu.
Jej synovia Joseph a Francois sa k nej napokon pridali a v roku 1835 vytvorili napoly stálu výstavu na Baker Street Bazaar v Londýne. Začala svojich synov učiť to, čo jej išlo najlepšie. Múzeum sa preto na samotných začiatkoch volalo Madame Tussaud a synovia.
V roku 1846 sa ale veci tak trochu zmenili. Zriadila Izbu hrôzy, ktorá bola ešte väčším lákadlom pre návštevníkov. Vnútri sa nachádzali najkontroverznejšie a najpopulárnejšie predmety - voskové figuríny popravených politikov a panovníkov, vrahov a ďalších. V miestnosti sa dokonca nachádzal aj funkčný model gilotíny.
Povrávalo sa, že niektorí zločinci, ktorých odsúdili na trest smrti, údajne darovali Tussaud svoj majetok, aby mala čo najpresnejšiu predlohu. Dokonca sa zúčastňovala aj na popravách, aby tak mohla vytvoriť čo najviac realistické posmrtné masky. Okrem toho kupovala aj pamätné predmety na vystavenie - napríklad „kočík, ktorý sa používal na prepravu rozštvrtených pozostatkov obetí v Hampsteade v roku 1890,“ uviedol portál National Geographic.
Popularita bola skutočne veľká
Existujú prípady, keď niektoré voskové figuríny boli také populárne, že sa vyžadovala ich prítomnosť na určitých podujatiach - socha vraha Charlesa Peacea bola prevezená na stretnutie londýnskeho „Klubu zločincov“, aby sa stala jeho čestným predsedom.
Ale neboli to len zločinci ako sérioví vrahovia. Do Izby hrôzy si našiel svoju cestu aj Adolf Hitler. Jeho sochu podľa informácií denníka The New York Times v roku 1933 skupina mužov a žien poliala červenou farbou a zavesila mu na krk nápis, ktorý ho označil za „masového vraha“. Toto ale nebol jediný prípad, keď sa ľudia vybláznili na jeho soche. V roku 2008 v berlínskom múzeu bola soche Hitlera sťatá hlava.
Izbu zavreli
Izba hrôzy bola síce medzi ľuďmi populárnou, napokon ju ale uzavreli v apríli 2016. Dôvodom bolo, aby uvoľnila miesto „rodinnejšej“ expozícii, ktorá sa zameriavala na Sherlocka Holmesa. Ale na Halloween v roku 2022 sa miestnosť znovu otvorila.
Čo bolo po jej smrti?
Madame Tussaud zomrela v roku 1850 a vedením múzea poverila svojho syna Josepha. „Rozdeľujem svoj majetok medzi vás rovným dielom a predovšetkým vás prosím, aby ste sa nikdy nehádali,“ zneli jej údajné posledné slová. Sú zachytené v knihe, ktorú napísal jej pravnuk. Rodina Tussaudových sa na múzeu podieľala až do roku 1889. Následne pravnuk Madame Tussaud spoločnosť predal, aj keď zostal manažérom a hlavným umelcom až do svojej smrti v roku 1943.
V roku 1840 sa múzeum presťahovalo na londýnsku Marylebone Road, kde sídlilo do roku 1925. V tom čase ho zničil požiar a všetky voskové figuríny a artefakty nachádzajúce sa vnútri boli zničené. Šťastím bolo, že sa zachovala väčšina starých foriem a rodina Tussaudovcov tak mohla najslávnejšie voskové figuríny obnoviť.
Otvoriť sa im podarilo až o tri roky neskôr. Nebolo to ale len čisto múzeum, pridala sa k nemu aj reštaurácia a kino. Avšak, akoby sa mu tá smola lepila na päty. V roku 1940 bolo zničené opäť počas druhej svetovej vojny, keď ho poškodila nemecká bomba. Tá zničila kino a celkovo 352 voskových figurín. Paradoxne ale Hitlerova socha vyšla bez poškodenia. V roku 1958 kino nahradilo planetárium, čo bolo prvé v Britskom spoločenstve národov.
Viac slávnych osobností
Ako rástla popularita múzea, narastal aj počet známych osôb. Do zbierky sa pridala aj vosková figurína princeznej Alžbety v roku 1928. V tom čase mala len dva roky. Počas 90-tych rokov bolo celkovo vyrobených 23 voskových figurín, ktoré zobrazovali práve kráľovnú Alžbetu II.
Vyrobiť voskovú figurínu bolo v minulosti oveľa náročnejšie a trvalo to aj o niečo dlhšie. V súčasnosti výroba figurín trvá tri až štyri mesiace, pričom na nich pracuje desať ľudí. Na to, aby sa zabezpečila čo najväčšia presnosť, sa vykoná až 500 meraní tela subjektu. A nie je to úplne najlacnejšie. Výroba jednej figuríny stojí viac ako 264 tisíc dolárov. Múzeum má za sebou naozaj dlhú a neľahkú cestu. Sieť múzeí sa rozšírila po celom svete a môžeme ho nájsť aj v Prahe či vo Viedni.