Bobule, surové mäso, korienky. Jedenie pre holé prežitie, bez hľadania chutí, bez gurmánskeho potešenia. Pokiaľ sme si predstavovali stravovanie neandertálcov v týchto kontúrach, mýlili sme sa, píše sa na portáli iDnes.
Objavila to analýza zrejme najstarších nájdených zvyškov pokrmov. Sú nimi spáleniny staré 70 tisíc rokov, našli sa v ohnisku jednej z jaskýň v pohorí Zagros v severnom Iraku. „Naše zistenia sú prvou skutočnou známkou zložitej prípravy jedál, teda kultúry stravovania, medzi neandertálcami,“ uviedol pre portál The Guardian Chris Hunt, kultúrny paleontológ, ktorý vykopávky koordinoval.
Pravek s citom pre kulinárske chute
Zvyšky pravekej gastronómie archeológovia našli v lokalite Šánidar, ktorá už raz prekvapila. Predošlé nálezy totiž naznačili, že neandertálci svojich zosnulých vedome a rituálne pochovávali, čo by ich spoločnosti priznávalo kultúrnu vyspelosť vyššieho rádu, než ktorá sa im prisudzovala, ako napísal v roku 2020 portál CNN.
Aktuálne zistenia publikované v magazíne Antiquity by to podporovali. Ceren Kabukcu, ktorá výskum viedla, pritom nepopiera, že jej tím očakával, že nájde dôkazy, že neandertálci konzumovali len škrobovité potraviny ako korienky a hľuzy. Nutrične výživné a konzumované bez úpravy.
Namiesto toho vedci zistili, že jedli aj strukoviny, ako je hrach, vika, šošovica, fazuľa a isté druhy rastlín, ktoré vyžadovali celkom zložitú úpravu. Strukoviny, ktoré mali pre taníny a alkaloidy horkejšiu chuť, namáčali, drvili alebo roztĺkli, aby boli chutnejšie. „Pretože neandertálci nepoznali nádoby, predpokladáme, že používali plachtu zo zvieracej kože,“ vysvetľuje Hunt.
Kuchárske techniky
Používali kuchárske techniky, ktoré veda zatiaľ vyhradzovala až komunitám neolitickej revolúcie, dobe prechodu od lovcov a zberačov k poľnohospodárskej spoločnosti, teda dobe pred šesť až desať tisíc rokmi. „Sofistikované prípravy jedál majú omnoho dlhšiu históriu, než sme si mysleli,“ komentoval pre CNN odhalenie John McNabb z Centra pre archeológiu pôvodu ľudí Southamptonskej univerzity.
Rozhodne teda neplatí, že by sa neandertálci živili len korienkami a rastlinami, ktoré stačilo odtrhnúť a zjesť, a horami mäsa z ulovených zvierat. A čo viac, nálezy hovoria, že život v praveku nebol len brutálnym zápasom o prežitie. Bol v ňom priestor na potešenie z pestrých chutí. Existuje totiž možnosť, vlastne celkom ohromujúca, že pravekí ľudia úmyselne neničili všetky toxické látky spôsobujúce horkosť. Časť semien, v ktorých sa horkosť špeciálne sústredí, totiž nechávali neporušenú. Prirodzenú chuť semien chceli zredukovať, samozrejme, nie úplne eliminovať. „Bola to chuť podľa neandertálskej voľby,“ hovorí McNabb.
Neskôr sa podľa nálezov začala ako dochucovadlo v pokrmoch objavovať tiež divoká horčica, to už bola oblasť obývaná druhom Homo sapiens. Našla sa v nálezoch starých 40 tisíc rokov.
Vedci sa snažili pripraviť praveké jedlo
Vedci sa neuspokojili len s analýzou vzoriek. Snažili sa vydedukovať možný neandertálsky recept a pripraviť podľa neho zo semien okolo jaskyne jedlo. „Bolo z toho niečo ako placka, lievanec, naozaj veľmi chutný, akoby orieškový,“ popisuje Hunt. Vedci však nepopierajú ani odvrátenú stranu neandertálskej kuchyne. Pretože semená roztĺkali kameňmi z jaskyne, je pravdepodobné, že jedlá boli ľahko dochutené zrnkami piesku. „Možno je jasnejšie, prečo mávali neandertálci zuby tak v hroznom stave,“ dodáva Hunt.
Celá práca podľa vyhlásenia jej autorov dokladá, že kulinárska kultúra má dlhú históriu a že v nej chuť hrala významnú rolu od samého začiatku. „Naša práca presvedčivo demonštruje prepracovanosť jedálnička niekdajších lovcov a zberačov, prepracovanosť, ktorá sa podobala technike príprav moderných jedál,“ uvádza tlačová správa Liverpoolskej univerzity, kde Kabukcu pôsobí. Odhalenia podľa nej ďaleko prekračujú doterajšie debaty o tom, či boli neandertálci predovšetkým mäsožravce, alebo vegetariáni.
Kuchárske techniky
Podľa spoluautorky štúdie Eleni Asouti poznali neandertálci techniky, ktoré doteraz archeológovia a antropológovia považovali až za piliere neolitických poľnohospodárskych spoločností a za počiatok gastronómie, ako ju chápeme dnes. „Naše odhalenie ukazuje, že moderné kuchárske techniky majú dlhší a hlbší pôvod, ktorý predchádza začiatku poľnohospodárstva o tisíc rokov,“ píšu vedci. Myslia si, že ich práca otvára otázke rozvoja ľudského jedálnička nové obzory.
Ich závery z výskumu irackých nálezov podporuje aj analýza nálezov z gréckej jaskyne Franchthi. Sú staré 12 tisíc rokov, a napriek časovému rozdielu zdieľajú využitie obdobných rastlín a kuchárskych postupov s tými z jaskyne Šánidar.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk