Až 80 percent Škótov tento nápad víta, pričom si myslia, že im to zlepší život. Niektorí zamestnávatelia však nepochopili pointu takéhoto opatrenia. Mnohí pracovníci majú síce štvordňový pracovný týždeň, no odpracujú rovnaký počet hodín ako predtým. Jednoducho si musia pridaný voľný deň odpracovať a ťahať tak nadčasy, uvádza portál bbc. Z piatich osemhodinových dní sa tak stali štyri desaťhodinové dni.
Ako sa však dá znížiť počet pracovných dní bez toho, aby zamestnávatelia siahli na produktivitu zamestnancov?
Okrem toho by mali dostávať rovnakú mzdu, aj keď odpracujú menej. Nedostatok pracovných síl v niektorých odvetviach zrejme zaisťuje, že niektorí pracovníci získajú viac peňazí k výplate. Zamestnanci by mohli tiež časť mzdy dostávať aj z odmien pre manažment alebo zo ziskov pre akcionárov.
Štvordňový pracovný týždeň pritom nemusí mať vplyv na produktivitu zamestnancov, ako sa mnohí nazdávajú. Keďže majú tri dni voľna, viac si oddýchnu a tým pádom sú plní energie a pracovného nasadenia. Škótska vláda to chce otestovať, sľúbila vo svojom volebnom programe.
Pracovníci sú kreatívnejší a flexibilnejší
Škótsky inštitút IPPR Scotland ponúka pomoc tým, ktorí sa zaujímajú o zavedenie štvordňového pracovného týždňa. Podľa nich sa zamestnávateľ, ktorý skúša skrátenie pracovného času, pričom zachová rovnaké odmeňovanie zamestnancov, pravdepodobne snaží robiť všetko pre to, aby jeho pracovníci boli šťastní a zároveň ich motivuje.
Zamestnanci budú vyhľadávať takéto pracovné prostredie a do práce budú chodiť s radosťou. Navyše sa tiež cítia užitoční a motivovaní, pretože im bude spolu s pracovným pomerom ponúknutá flexibilita, autonómia, dôvera či priestor na kreativitu. Vďaka tomu majú pocit, že ich práca má zmysel.
Ďalej by mohli priestor počas voľného dňa využiť na vzdelávanie či už súvisiace s ich zamestnaním alebo s ich záľubami. Takáto myšlienka prišla z Japonska, ktoré sa zameriava na skrátenie pracovného času na riešenie svojich dvoch obrovských problémov: chronickej prepracovanosti a dlhodobej kultúry a obzvlášť akútnej demografickej výzvy v súvislosti s veľmi nízkou pôrodnosťou. Krajina má pritom najvyšší podiel starých ľudí na svete.
O štyri hodiny viac voľna
Cestou skracovania pracovného času sa vydal aj Island, kde má jeden pracovný deň v týždni o štyri hodiny menej. Zamestnanci tak majú jedno popoludnie týždenne voľné. S týmto experimentom prišli pred šiestimi rokmi, keď benefit určili pre najstresujúcejšie povolania z verejného sektora. Dnes má tento benefit 86 percent pracujúcej populácie.
Na Novom Zélande vedci z univerzity v Aucklande dokázali, že produktivita sa zvýšila o dvadsať percent, pričom väčšina zamestnancov potvrdila, že sa im zlepšila rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Navyše, viac voľného času môže znamenať to, že ľudia investujú peniaze do cestovania a pomôžu tak tvrdo zasiahnutému turistickému priemyslu. Predseda vlády tvrdí, že viac voľného času môže mať aj pozitívny vplyv na cestovný ruch krajiny. Zamestnanci môžu investovať peniaze do cestovania, vďaka čomu podporujú turistický priemysel.