Povráva sa, že Slovákov na automobiloch najviac zaujímajú práve batožinové priestory. Sme zaťažení na dostatok úložného miesta pre naše potreby či dokonca nad naše potreby? Aj počas autosalónov organizovaných na Slovensku často vídať hŕbu ľudí, ktorí dopodrobna skúmajú útroby kufrov predvádzaných modelov.
Samozrejme, potencionálnych záujemcov a fanúšikov áut určite zaujíma okrem tvarovania a objemu kufra i samotný dizajn vozidla, technológie, motor a ďalšie kľúčové vlastnosti. Asi na tom však niečo predsa len bude, avšak zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako sa automobilky dostanú k výsledným hodnotám objemov batožinových priestorov?
Česká značka Škoda Auto vo svojom videu s elektrickou novinkou Enyaq iV ukazuje, že celý proces je tak trochu ako tetris. Objem kufra je pritom už súčasťou zadania vývoja celého vozidla a musí splniť rad požiadaviek nielen na praktickosť, ale napríklad aj na odolnosť konštrukcie.
"Prvotný návrh prebieha v počítači a v ňom sa simuluje aj meranie objemu. To môže počítať program automaticky s využitím normovaných kvádrov, tentoraz virtuálnych, alebo to v počítači robí človek," opisuje postup Ladislav Kraus, vedúci vývoja batožinového priestoru.
Pre počítač ide však paradoxne o náročnú úlohu. "Môže to počítať pokojne celý víkend. Hľadá totiž najlepšiu možnú cestu, a keď sa kostička nezmestí, skúša, ako až musí zostavu rozobrať, aby priestor využil čo najlepšie," dodáva Peter Hancko, jeden z konštruktérov batožinového priestoru.
Fyzické vkladanie kvádrov
Počítačom to však nekončí a práve v tejto disciplíne sú stále šikovnejší samotní zamestnanci. Tí totiž dokážu do batožinového priestoru postupne naukladať normované zelené kvádre s objemom jedného litra (rozmery 20×10×5 centimetrov) podľa príslušnej normy oveľa lepšie než technika.
"Pri skutočnom meraní potom väčšinou technici vďaka skúsenosti dosiahnu na základnom objeme zhruba o päť litrov lepší výsledok než na počítači," dopĺňa Hancko. A aj keď sa to celé vlastne môže zdať pomerne jednoduché, má takzvané litrovanie batožinového priestoru svoje úskalia.
"Dôležité je, že objem, ktorý tam raz naskladáme a podľa normy potom udávame v technických údajoch k vozidlu, musíme byť schopní kedykoľvek pomocou normovaných kociek vyskladať znova," vysvetľuje základnú zásadu opakovateľnosti merania Kraus. Teoreticky by ste teda mali byť schopní aj sami výsledok technikov zopakovať.
Prísne pravidlá
Kocky sa však do auta nesmú "pchať silou", aj keď drobná tolerancia tú svojim spôsobom je: predsa len koberec a čalúnenie určitú malú pružnosť dovoľujú. Pravidlá tiež určujú, kam až sa smú kvádre skladať podľa toho, podľa akého variantu normy zrovna postupujete - môžete merať objem po hranu operadiel zadných sedadiel, alebo po kryt batožinového priestoru, čo u rôznych modelov môžu byť dosť veľké rozdiely.
Kryt potom v žiadnom prípade nesmie byť podľa normy kockami nijako nadvihovaný. Pri meraní sa využíva i objem pod podlahou batožinového priestoru a pri meraní so sklopenými zadnými sedadlami tiež miesto pri podlahe pod sklopenými operadlami. Jeho využitie norma v prípade, že sa sem dá po otvorení dverí dostať, povoľuje a definuje ho ako dodatočný batožinový priestor.
Vtedy je napríklad potrebné správne nastaviť predné sedadlá. "Sedadlá sú za pomoci figuríny nastavená do pozície určenej normou pre priemerného človeka. Za takto nastavené sedadlo umiestňujeme polykarbonátovú prepážku, ktorá nám vymedzí určený priestor pre vyrovnávanie kociek. Tie nám tak neprepadávajú okolo sedadiel," vysvetľuje Hancko.
Do tohto celkového objemu so sklopenými sedadlami sa potom počítajú aj rôzne ďalšie úložné priestory, ktoré sa v aute za predným radom sedadiel nachádzajú: okrem spomínaného miesta pod podlahou aj pod sklopenými operadlami sú to napríklad zadné schránky vo dverách, schránky u podbehov a podobne.
