Narodil sa v Nottinghame v roku 1946. Počas školy bol nádejným študentom a vynikal v športe, najmä v rugby.
Zlom v Shipmanovom živote mal nastať v jeho 17 rokoch. V tom roku jeho matke Vere, s ktorou si bol Shipman veľmi blízky, diagnostikovali rakovinu pľúc. Kým umierala v nemocnici, Shipman pozorne pozoroval, ako jej lekár zmiernil utrpenie podávaním morfia. Podľa niektorých teórií práve tento moment, inšpiroval sériového vraha v jeho sadistickom zabíjaní.
Po smrti svojej matky sa Shipman oženil s Primrose May Oxtoby počas štúdia medicíny na Leeds University Medical School. Dvojica mala spolu štyri deti a navonok pôsobili ako úplne normálna a šťastná rodinka.
Promoval v roku 1970, ale rýchlo sa posunul na vyššiu úroveň a stal sa všeobecným lekárom v zdravotnom stredisku vo West Yorkshire.
Problémy s drogami
Práve tu sa v roku 1976 Shipman prvýkrát ocitol v problémoch so zákonom. Mladý lekár bol prichytený pri falšovaní receptov na Demerol, opiát zvyčajne používaný na liečbu silnej bolesti, pre vlastnú potrebu. Stal sa závislým. Dostal pokutu, vyhodili ho z práce a musel navštevovať rehabilitačnú kliniku v Yorku.
Zdalo sa, že sa Harold Shipman rýchlo postavil na nohy. Ešte v roku 1977 sa vrátil do práce v Donneybrook Medical Center v Hyde. Strávil tu ďalších 15 rokov svojej kariéry, kým si v roku 1993 založil súkromnú ordináciu a vo svojom okolí bol známy ako dobrý a ochotný lekár.
Nikto však nevedel, že v tom istom čase „dobrý lekár“ tajne zabíja svojich pacientov.
Nezvyčajne veľa úmrtí
Prvá si to všimla pohrebná služby, ktoré pôsobila v jeho komunite v Hyde. V roku 1998 zaznamenala nezvyčajné množstvo úmrtí jeho pacientov. Tieto správy potvrdili aj susedné lekárske ordinácie, ktoré mali desaťkrát menšie čísla.
Svoje obavy nahlásili miestnemu koronerovi a následne zavolali políciu. Toto mohol byť koniec Shipmanovej hrôzovlády – ale nebol.
Prefíkaný Shipman totiž zakryl svoje stopy pridaním falošných chorôb do záznamov svojich obetí. Výsledkom bolo, že vyšetrovanie nenašlo žiadny dôvod na obavy a vraždiaci lekár mohol pokračovať v zabíjaní.
Osudová chyba
Shipmanove zločiny boli konečne odhalené po tom, čo urobil chybu, keď sa pokúsil sfalšovať vôľu jednej zo svojich obetí, 81-ročnej Kathleen Grundyovej. Bývalej starostky mesta Hyde.
Potom, čo Shipman podal smrtiacu dávku diamorfínu Grundyovej, vybral na jej úmrtnom liste „kremačné“ políčko, aby skryl dôkazy. Potom na svojom písacom stroji napísal závet, v ktorom celý jej majetok prepisuje na seba.
Grundyovú však pochovali a jej dcéru Angelu Woodruffovú o závete informovali miestni právnici. Okamžite mala podozrenie na nekalú hru a išla na políciu. „Celá vec bola neuveriteľná. Predstava, že by mama podpísala dokument a nechala všetko na svojho lekára, bola nepredstaviteľná,“ povedala.
Telo bývalej starostky bolo následne exhumované v auguste 1998 a v jej svalových tkanivách sa následne našiel diamorfín. Shipmana potom 7. septembra toho roku zatkli.
Všetko popieral
Neskôr sa polícii sa podarilo overiť 14 ďalších prípadov, keď Shipman podal smrteľné dávky diamorfínu, falošne registroval úmrtia pacientov a manipuloval s ich anamnézou, aby ukázal, že aj tak zomierajú.
Harold Shipman však všetky vraždy popieral a odmietal spolupracovať s políciou či kriminálnymi psychiatrami. Keď sa ho polícia pokúsila vypočuť alebo mu ukázať fotografie jeho obetí, sedel so zavretými očami, zíval a odmietal sa pozerať na akékoľvek dôkazy.
Polícia mohla Shipmana obviniť len z 15 vrážd, ale odhaduje sa, že počet jeho zabití je niekde medzi 250 a 450. Celkovo sa predpokladá, že zabil 71 pacientov, keď pracoval v ordinácii v Donneybrooku a zvyšok pri prevádzke svojej ordinácie.
Obesil sa
V roku 2000 bol Shipman odsúdený na doživotie s odporúčaním, aby ho nikdy neprepustili. Bol uväznený vo väzení v Manchestri, ale nakoniec skončil vo väznici Wakefield vo West Yorkshire, kde si vzal život. Deň pred svojimi 58. narodeninami, 13. januára 2004, ho našli obeseného vo svojej cele.
Niektorí si myslia, že injekčne podával starším ľuďom smrteľné injekcie ako pomýlený spôsob prejavenia súcitu. Iní však naznačujú, že doktor mal Boží komplex a jednoducho potreboval ukázať, že dokáže život vziať a zároveň ho aj zachrániť.