Ak Vladimir Putin skutočne na jar spustí novú vlnu ofenzívy na Ukrajine, jej úspech alebo neúspech bude závisieť od obyčajného ruského vojaka. Moskva pritom na vojakov bojujúcich počas celej vojny na Ukrajine neberie žiadny ohľad. Vojakov poslali do vojny, pričom ich oklamali, že majú podstúpiť len bežné cvičenie. Namiesto toho sa ale objavili na Ukrajine a to takmer bez žiadneho výcviku. Bojovať ich poslali aj napriek tomu, že to bolo v rozpore s ich vlastnými zákonmi, píše sa na portáli The Conversation.
Vyslaní boli civilisti, niesli si vlastné potreby
Okrem vojakov boli vyslaní aj civilisti, ktorí mali rôzne zdravotné problémy, ktoré by ich mali pôvodne z vojenskej služby vylúčiť. Muži si museli priniesť aj svoje vlastné lekárničky, keďže zdravotných pomôcok bolo na fronte nedostatok. Na fronte podľa zistení Ukrajincov bojovali vystrašení a uplakaní tíndedžeri ale aj muži, ktorí brutálne mučia, znásilňujú a zabíjajú civilistov či vojnových zajatcov.
Rozhodujúcim faktorom pri pokračovaní Ruska na Ukrajine je nielen kvalita a množstvo sily, ale aj schopnosti veliteľov prispôsobiť stratégiu tak, aby dokázali vyrovnať dosah a silu zbraní, ktoré Ukrajine dodávajú západní podporovatelia. Okrem toho je rozhodujúca aj úspešnosť v dopĺňaní zásob, najmä munície, pretože to bude určujúce pre intenzitu útokov, ktoré Moskva plánuje.
V septembri minulého roka Rusko do vojny vyslalo 300 tisíc mužov. Je to znak, že sa krajina spolieha na tradičnú výhodu, ktorá spočíva v ohrození protivníka vyslaním veľkého množstva vojakov. Otázne ale je, či Rusko bude aj naďalej schopné posielať ďalších mužov. Na základe odhadov USA bolo na Ukrajine za posledný rok usmrtených či zranených takmer 200 tisíc ruských vojakov.
Verejná mienka
Verejná mienka sa v Rusku podľa prieskumov nemení. Levada Center minulý rok v novembri vykonalo prieskum, ktorého výsledky ukázali, že 49 percent opýtaných Rusov súhlasí s tvrdením, že „každý skutočný muž by mal slúžiť v armáde.“ Prieskumy verejnej mienky v Rusku nikdy nie sú dokonalé a nikdy skutočne nevyjadrujú svoj názor, keďže akékoľvek protesty proti vojne na Ukrajine sa v krajine stali nezákonnými. Spoločnosť sa ale takýmto prieskumom venuje už od roku 1997 a výsledky sú pozoruhodne nemenné.
Nemennosť výsledkov za posledných 25 rokov naznačuje využívanie silných kultúrnych presvedčení a sociálnych noriem ruského prezidenta pri tom, ako vyzýva niekoľko stoviek tisíc mužov, aby nasadili svoje životy a išli bojovať do vojny.
Potrebovali vyšší počet vojakov
„Ľudové milície“ v ruskom okupovanom Donecku a Luhansku sa dokonca museli uchýliť k stratégii tvrdej ruky, aby naplnili svoje rady. Objavili sa totiž správy, ktoré hovoria o mužoch, ktorí na tomto území utrpia viacero zranení alebo platia úplatky, ktoré by im mali zabezpečiť, aby do boja neboli vyslaní.
Ale Rusko sa už niekoľkokrát pokúšalo zvýšiť počet vojakov. Ich počet sa minulý rok snažili navýšiť prostredníctvom dobrovoľníckych práporov. Táto snaha síce dosiahla úspech, ale nie nejak výrazný a to aj napriek tomu, že mužom ponúkali desaťnásobne vyššie platy, ako býva priemer.
Potencionálnych vojakov sa snažili hľadať aj vo väzniciach. O to sa v lete postarala súkromná vojenská spoločnosť Wagner Group, ktorá vojakov hľadala v radoch odsúdených. Snažili sa ich nalákať na štedré platy a úplné odpustenie, ak dokážu prežiť šesť mesiacov. Takisto im sľubovali, že v prípade ich úmrtia budú peniaze vyplatené ich rodinám. Stratégia im rady síce dokázala ako tak naplniť, ale dobrovoľných záujemcov začalo ubúdať potom, čo do väzníc prenikli správy o vysokom počte obetí. A tak sa spoločnosť začiatkom februára rozhodla, že vojakov už viac nebude zháňať vo väzniciach.
Niektorí muži sa chceli vojenskej službe vyhnúť
Na základe informácií na portálie The Conversation, mal Putin s vydaním rozkazu na všeobecnú mobilizáciu váhať, pretože mal obavy, že tým spustí odpor verejnosti proti vojne a masový odpor proti povolaniu. Muži, ktorí mobilizačný rozkaz splnili, patrili medzi tých, ktorí vyjadrovali tie isté názory, ktoré boli spomenuté v prieskumoch. Niekoľko stoviek tisíc ďalších mužov utieklo z krajiny, pretože sa bojom a vojne chceli vyhnúť.
Ostré rozdiely v reakciách na mobilizáciu mohli spôsobiť aj demografické rozdiely, ktoré sú v spoločnosti Ruska. Prieskum Levada tiež odhalil, že ľudia vo veku od 18 do 24 rokov sa len málokedy stotožňujú s tým, že ísť do vojenskej služby znamená byť skutočným mužom. Navyše tiež najčastejšie súhlasia s tým, že „vojenská služba je nezmyselná, nebezpečná a treba sa jej za každú cenu vyhnúť.“
Nedostatočný výcvik, hnev a frustrácia
Je tu možnosť, že dokonca aj tí, ktorí vojenskú službu schvaľujú, sa môžu proti nej vzbúriť, ak štát nedodrží svoju dohodu. Vojaci, ktorí boli povolaní len nedávno, sa pritom sťažujú, že sa im dostáva nedostatočný výcvik a tiež vybavenie, ktoré dostávajú pred bojom, nie je úplne dostačujúce. Tieto sťažnosti často viedli k sporom medzi vojakmi a veliteľmi. Taktiež sa objavujú aj správy, že vojaci bývajú potrestaní, ak odmietnu bojovať. Preto sa majú vraj často obracať na ženy v rodinách, aby sa v ich mene prihovárali na ministerstve obrany.
Vojna na Ukrajine trvá takmer rok. Moskva pritom očakávala, že ju jednoducho vyhrá. Ale začína hovoriť o náznakoch hnevu, frustrácie a odporu radových ruských vojakoch. Sú len bezduchými pešiakmi, ktorí plnia rozkazy ruského prezidenta za každých okolností.