Pred dvomi rokmi dostala epileptický záchvat. Podstúpila viacero vyšetrení, počas ktorých lekári objavili neurčitý útvar v mozgu. Následne prišla diagnóza – rakovina mozgu. Barbora Maťovčíková má momentálne zlé výsledky pečeňových testov, v liečbe chemoterapiou nemôže pokračovať. Aj napriek všetkým prognózam je odhodlaná bojovať a nevzdať sa. Osvetu šíri aj na sociálnych sieťach.
„Chcem byť autentická a 'prázdnym, dokonalým fotkám' na sociálnych sieťach nerozumiem,“ hovorí pre Brainee Barbora Maťovčíková.
Minulý rok v máji ste na Instagrame napísali, že chemoterapie ste museli ukončiť kvôli tomu, že nádor je dvakrát väčší a chemoterapia nezaberá. Povedali ste si niekedy - toto je už za hranicami toho, čo človek dokáže uniesť?
Nie. Som odhodlaná nevzdať sa. Verím v dobrý koniec aj napriek všetkým lekárskym správam a prognózam.
Kedy ste spozorovali, že niečo nie je v poriadku?
Keď som sa prebudila s epileptickým záchvatom, ktorý sme nedokázali dostať pod kontrolu. Dovtedy som však nemala žiadne prejavy. Následne som podstúpila niekoľko vyšetrení, počas ktorých lekári objavili neurčitý útvar v mozgu.
Dali vám lekári nejaké tipy, aké máte možnosti liečby či už v Česku, alebo v zahraničí?
Najprv som podstúpila vyšetrenia v Prahe, kde mi stanovili diagnózu. Následne som sa rozhodla pre návrat na Moravu a pre lekárov vo Fakultnej nemocnici u sv. Anny v Brne. Tí ma prevzali do vysoko profesionálnej starostlivosti, vysvetlili mi možnosti liečby, a zároveň všetky prípadné riziká veľmi náročnej operácie. Taktiež mi priblížili nadväzujúcu starostlivosť v Masarykovom onkologickom ústave, kde som dodnes. Som im veľmi vďačná, vážim si ich profesionálnu, a zároveň ľudskú starostlivosť.
Hovorí sa podľa vás dostatočne o rakovine mozgu?
Informácie sú mizivé, keďže oblasť mozgu je málo preskúmaná. Lekári sú preto často bezradní, správanie sa nádorov v mozgu je odlišné.
Je vaša liečba hradená poisťovňami?
Liečba je, no ďalšie metódy už nie sú.
Ktoré?
Napríklad masáže. Tie mi veľmi pomáhajú, obzvlášť v čase, keď mám vďaka liekom tak zavodnené telo, že nemôžem ani vstať alebo chodiť.
Do akej miery ovplyvnila pandémia vašu liečbu?
Z časového hľadiska liečby ju neovplyvnila, no pobyty v nemocnici boli omnoho náročnejšie, keďže boli zakázané návštevy.
V akom stave ste dnes?
Mám zlé výsledky pečeňových testov, v liečbe chemoterapiou nemôžem pokračovať. Viac uvidíme po magnetickej rezonancii.
Psychicky som na tom veľmi dobre, no žiaľ, moje telo nefunguje tak, ako by malo. Mám problémy s komunikáciou, písaním, čítaním a ovládaním pravej strany tela. S väčšinou komunikácie mi pomáha mama.
Do akej miery hrá počas liečby rolu mentálne nastavenie?
Mentálne nastavenie hrá najväčšiu rolu. Bola som plne odovzdaná do rúk lekárov, no rozhodla som sa, že vezmem život aj do vlastných rúk. Aj vďaka tomu som sa otvorila cestám, ktorým som predtým absolútne neverila.
Čomu napríklad?
Jednou z vecí sú meditácie, ktorým som predtým neprikladala žiadny význam. Ak by som na sebe nepracovala, podľa štatistík by som tu už ani nemala byť.
Ľudia často v takýchto situáciách nevedia, ako by mali reagovať, ako by mali pomôcť. Na aké slová alebo vety by si mali dávať pozor?
Nie je to o tom, aby si druhí dávali pozor, ale skôr o tom, aby človek prijal svoj stav taký, aký je aj so všetkými dôsledkami.
Čo by ste odporučili ženám, keď začnú pociťovať, že im rakovina začína brať ženskosť?
Aby začali vnímať vnútornú ženskosť. Tú im nikto nevezme, keď to ony samy nedovolia.
O diagnóze otvorene hovoríte aj na sociálnych sieťach. Čo ste prežívali vo vnútri, keď ste uverejnili prvý príspevok?
Strach, ale zároveň aj úľavu. Už som nemusela každému vysvetľovať, čo sa deje, prečo nemôžem z ničoho nič športovať, chodiť na rôzne podujatia a podobne.
Instagram je plný „dokonalých“ fotiek. Prečo ste sa rozhodli prostredníctvom príspevkov šíriť osvetu?
Pretože chcem byť autentická a týmto „prázdnym, dokonalým fotkám“ na sociálnych sieťach vôbec nerozumiem.
Keď sa človek dozvie diagnózu, väčšinou je ťažké vysporiadať sa so situáciou, no vy komunikujete aj s humorom. Odkiaľ beriete toľko sily a pozitívnej energie?
Nezostáva mi nič iné, len to prijať. Potom už človek môže komunikovať aj s humorom.
Na sociálnych sieťach vám začali v tisícoch pribúdať followeri. Pomáha vám podpora, ktorá prichádza aj od neznámych ľudí?
Veľmi a som za ňu nesmierne vďačná.