To, čo sa podarilo Václavovi Mikovi len niekoľko hodín pred vyhlásením volebného moratória, je prinajmenšom nepochopiteľné. Kandidát na primátora Bratislavy najskôr poočierňoval svojich dvoch najväčších súperov (Iva Nesrovnala a Matúša Valla), a potom sa pokúsil toho tretieho (Jána Mrvu) úplne vymazať.
Pokus o diskreditáciu protikandidátov sa dá ešte pochopiť. Niekedy sa to môže obrátiť proti vám, ale je šanca, že to aj zaberie. Na takýto druh boja sme už zvyknutí.
Ale vyzývať voličov súpera, ktorého považujete za najbližšieho, no zároveň za najslabšieho, aby sa naňho vykašľali a šli voliť vás? A urobiť to bez jeho vedomia? Navyše počas mimoriadnej tlačovky, kde avizujete "zásadné vyhlásenie."
Núka sa len jedno vysvetlenie toho, prečo Mika zvolil nie úplne čistý prístup - vie, že ešte nemá vyhrané.
Bývalý šéf RTVS a Markízy sa však trochu prerátal. Bratislavský volič má v porovnaní s ostatnými slovenskými mestami na výber pretlak kvalitných kandidátov. Na bilbordoch sa na neho usmievajú viacerí skúsení manažéri, ktorí majú za sebou výsledky.
V konečnom dôsledku tak o víťazovi môžu rozhodnúť emócie. Napríklad aj také, či je alebo nie je môj kandidát skutočne čestný a či bude hrať stále podľa pravidiel.
Stačí, keď sa iba v časti Bratislavčanov spustia ochranárske pudy a pocit ukrivdenia. Potom už môžu dopadnúť komunálne voľby v metropole Slovenska v rozpore so všetkými prognózami a očakávaniami.