O neutrálnych sadzbách sa začalo veľa hovoriť vo chvíli, keď centrálne banky začali posúvať svoje sadzby k nule. Toto uvoľnenie monetárnej politiky považovali mnohí za hazardný inflačný ťah. Ak ho však chceme posúdiť s chladnou hlavou, nevyhneme sa práve diskusii o tom, kde by sadzby „mali byť“. Teda úvahám o neutrálnych sadzbách – takých, ktoré zodpovedajú stavu, keď je ekonomika v rovnováhe.
Témy sa dotkol guvernér Bank of England Mark Carney. Tvrdil, že neutrálne sadzby vďaka ekonomickému oživeniu globálne rastú. Ak by to tak bolo, automaticky by to uvoľňovalo monetárnu politiku. Inak povedané, udržiavanie kľúčových sadzieb centrálnych bánk na konštantných úrovniach by pri rastúcich neutrálnych sadzbách znamenalo „pasívnu“ expanziu. Skutočné sadzby by sa totiž zospodu blížili k neutrálnym sadzbám, či by sa dokonca dostávali nad ne. Ekonomikám by sa tak čoraz viac dostávalo sadzieb, aké by potrebovali, či dokonca nižších.
Máme za sebou dlhodobý pokles neutrálnych sadzieb. To, čo stačilo na uvoľnenie v roku 1990, už ani náhodou nestačilo v roku 2010. Ako sa však zmieňuje Carney, v poslednom čase sa situácia mení, čo by bola zo spomenutých dôvodov pozitívna správa. Znižuje sa tým riziko prepálenej snahy o normalizáciu monetárnej politiky a keby tento trend pokračoval, znamenalo by to dlhodobo väčšiu zásobu „munície“ na boj s útlmom a recesiou.
Reči o dlhodobom vývoji neutrálnych sadzieb sú trochu chúlostivé. V prvom rade sú tieto sadzby len teoretickým konceptom – v praxi nepozorovateľným, vytvoreným preto, aby sme mali nejaký logický nástroj na posudzovanie monetárnej politiky. Odhady sú nepresné a hlavne, neutrálne sadzby sa menia podľa situácie v ekonomike.
Keď John Maynard Keynes hovorí o tom, že „v dlhom období sme všetci mŕtvi“, býval často dezinterpretovaný. Podsúvajú mu, že tým dal najavo svoju neochotu či neschopnosť starať sa o dlhodobé zdravie ekonomiky a myslel len na krátkodobú stimuláciu. Lenže on sa snažil vyjadriť niečo úplne iné – to, že by sme sa nemali až natoľko spoliehať na akúsi vnútornú schopnosť ekonomiky automaticky sa vracať k onomu vysnívanému, ale v podstate nikdy nedosiahnutému rovnovážnemu stavu.
To sa podľa mňa presne týka aj opísaného vývoja. Neutrálne sadzby zdravo rastú, ale pomohla im k tomu stimulácia a následné oživenie globálnej ekonomiky. Naďalej teda ide „len“ o to, udržať sa na úzkom chodníku medzi príliš prudkou monetárnou brzdou a nestabilizujúcim príliš silným šliapaním na plyn.