Zamestnávatelia na Slovensku zápasia s veľkým nedostatkom pracovnej sily. Minister práce Erik Tomáš na tento problém ponúka naoko jednoduché a logické riešenie.
Podľa jeho vyjadrenia by 80-tisíc voľných pracovných miest mali zaplniť slovenskí občania – uchádzači o zamestnanie, ktorí sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Veď pracovať má „každý, kto má zdravé ruky a nohy“. Mali by sme si však zvyknúť, že jednoduché riešenia pri zodpovednom riadení štátu neexistujú.
Vynútená ochota poberateľov dávok v hmotnej núdzi prijať ponúkanú prácu nevyrieši problém zamestnávateľov, ktorí už roky nemôžu nájsť v mnohých odvetviach kvalifikovaných a zodpovedných zamestnancov. Naopak, pripravované reštrikcie pre uchádzačov o zamestnanie môžu zaťažiť zamestnávateľov, pridať im administratívu a zvýšiť náklady. V konečnom dôsledku to veľmi pravdepodobne zamestnávateľom uškodí a nezamestnaných z biedy nevytrhne.
Uchádzači totižto pod tlakom a v strachu zo straty príjmu, vďaka ktorému aspoň prežívajú, budú prijímať prácu, ktorú z akýchkoľvek príčin nemusia zvládnuť a nemusí byť pre nich primeraná. Čo hrozí zamestnávateľom?
Zvýšená fluktuácia
Čo sa stane, ak do zamestnania nastúpi uchádzač, ktorý reálne nemá ani motiváciu, ani záujem pracovať, či ten, ktorý z akýchkoľvek dôvodov nezískal pracovné návyky? Alebo uchádzač, ktorému jednoducho dôjdu peniaze na to, aby hneď v prvý mesiac dennodenne platil lístky na dopravu? Neuspokojivé pracovné výsledky a absencie budú mať za následok skoré prepúšťanie zamestnancov, s ktorými zamestnávateľ nebude spokojný. A potreba obsadiť pracovné miesto vznikne zas.
Zvýšenie administratívnej záťaže
Vyššia fluktuácia so sebou prinesie zvýšenie administratívnych úkonov, prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov. Personálne oddelenia ani zďaleka nepoteší rast absencií. Tie zaťažujú nielen evidenciu zamestnávateľa vo vzťahu k poisťovniam, ale aj samotných zamestnancov, ktorí si počas neprítomnosti musia hradiť odvody do zdravotných poisťovní z vlastného vrecka.
Náklady súvisiace so zaúčaním
Povedzme si pravdu. Tomášove opatrenia cielia na ľudí, ktorých vôľa alebo schopnosť pracovať sú z veľkej časti ovplyvnené okolnosťami, na ktoré oni samotní nemajú dosah či vplyv. Preto aj ich zaškoľovanie bude náročnejšie a nie vždy účinné. Ďalším dôsledkom fluktuácie zamestnancov bude väčšia potreba školiaceho personálu, s čím idú ruka v ruke zvýšené personálne náklady. Namiesto toho, aby sa zamestnanci venovali svojej práci, budú sa musieť venovať neustálemu zaúčaniu nových pracovníkov.
Náklady v dôsledku chybovosti
Vo výpočte následkov navrhovaných opatrení nemôžem nespomenúť zvýšené náklady na materiál pre vyššiu chybovosť a škody, ktoré zamestnávateľom budú vznikať. Ani zďaleka nemusí ísť o úmyselné škody, no vyšší podiel nových zamestnancov znamená aj vyššiu pravdepodobnosť omylov a chýb.
Náklady na náhrady pri PN
Z vlastnej skúsenosti viem, že prijatie uchádzačov o prácu, u ktorých chýba motivácia alebo nemajú o prácu dlhodobý záujem, vedie vo veľmi krátkom čase k dlhodobej práceneschopnosti alebo častej chorobnosti. S týmto problémom sa stretáva množstvo zamestnávateľov a finančným dôsledkom sú náklady zamestnávateľa na náhrady počas práceneschopnosti. Navyše pracovné miesto je na papieri obsadené, čím nedochádza k prijímaniu ďalšieho zamestnanca, a problém s nedostatkom pracovnej sily ostáva nevyriešený.
Zlá pracovná atmosféra
Fluktuácia, ktorá spôsobuje neustále zaúčanie nových zamestnancov a nízku morálku, neprispieva k dobrej pracovnej atmosfére. Naopak, vytvára na pracovisku napätie. Reputácia pracovného prostredia u zamestnávateľa je často dôležitým aspektom pri rozhodovaní kvalitných záujemcov o zamestnanie o prijatí pracovnej ponuky.
Podnikatelia nemajú suplovať sociálne politiky štátu. Vláda od zvolenia nepredložila opatrenia, ktoré by odľahčili podnikateľov, stimulovali podnikateľské prostredie či naštartovali ekonomický rast, taký potrebný na zvrátenie negatívneho vývoja našej ekonomiky. Naopak, hádže podnikateľom na plecia ešte aj zodpovednosť za sociálne najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.
Tomáš veľmi zjednodušil a zovšeobecnil problém dlhodobej nezamestnanosti, keď za jej príčinu označil lenivosť a neochotu ľudí pracovať. Zamlčal, že ide o všestranný problém, ktorého riešeniu sa venujú mnohé štáty zavádzaním a testovaním rôznych typov sociálnych politík. Úplné odignorovanie sociálneho aspektu dlhodobej nezamestnanosti a zameranie sa najmä na reštriktívne opatrenia je zjavné nepochopenie problému.
Dlhodobo nezamestnaní často zápasia s mnohými problémami, ktoré im znemožňujú zamestnať sa. Sú to zadlženia a exekúcie, zlé rodinné pomery, problémy s bývaním či so závislosťami. Na tieto problémy reflektujú už zabehnuté projekty týkajúce sa vzdelávania, bývania, sociálnych služieb, ako napríklad program Omama, Zdravé regióny a iné. Aj fungujúce sociálne podniky slúžia ako medzistupeň na začlenenie ťažko zamestnateľných osôb do pracovného procesu.
Poďme zlepšiť a podporiť už osvedčené spôsoby, ktoré dosahujú výsledky, a nie zaťažiť podnikateľov neefektívnym, ba až nebezpečným opatrením, ktoré nikomu nepomôže.
Autorka je poslankyňou za Progresívne Slovensko