Historickým medzníkom vo vývoji Slovenskej republiky je 1. máj 2004. Spolu s ostatnými transformujúcimi ekonomikami (Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko), s Cyprusom a Maltou Slovensko vstúpilo do Európskej únie ako najväčšieho a najvyspelejšieho integračného zoskupenia vo svete. Liberalizácia voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a pracovných síl predstavovala najviac rozvinutý vnútorný trh v rámci jednotlivých integračných zoskupení vo svete. Okrem toho ekonomika štátov EÚ spolu s USA a Japonskom patrila k trom centrám hospodárskej moci vo svete.
Vstup Slovenska predpokladal aj harmonizovanie národnej legislatívy s legislatívou EÚ. Týmto boli vytvorené veľmi priaznivé podmienky na prílev priamych zahraničných investícií, transfer technológie a know-how. Zároveň boli vytvorené predpoklady na zapojenie slovenskej ekonomiky do prehlbujúceho sa procesu globalizácie svetového hospodárstva. Vstup viedol k historicky najvyššiemu hospodárskemu rastu slovenskej ekonomiky, keď v roku 2007 dosiahol 10,7 percenta. V tom čase bola na Slovensku dostatočne kvalifikovaná pracovná sila pre zahraničných investorov.
V dôsledku svetovej finančnej krízy (2008 až 2009) slovenská ekonomika pre svoj relatívne vysoký stupeň otvorenosti zaznamenala aj historicky najväčší pokles hospodárskeho rastu mínus 11,2 percenta v druhom štvrťroku 2009. Prijatím jednotnej meny – eura, od 1. januára 2009 boli vytvorené dodatočné priaznivé podmienky pre zahraničných investorov.
Ekonomika štátov EÚ v súčasnosti už nepatrí k najväčším konkurentom vo svetovej ekonomike. Relatívne nízky objem verejných a súkromných investícií do vedy, výskumu, vzdelania, technológií a inovácií viedol k tomu, že štáty EÚ postupne nedosiahli produktivitu práce porovnateľnú so svojimi bývalými svetovými konkurentmi. To viedlo aj k nižším tempám hospodárskeho rastu v porovnaní s nimi.
Aj napriek veľmi pozitívnym výsledkom z členstva, tak iné štáty EÚ, ako aj Slovensko čelia novým výzvam. Sú predovšetkým spojené so začatou transformáciou na zelenú, digitálnu a sociálne spravodlivú ekonomiku. Ďalší vývoj európskej a slovenskej ekonomiky závisí od toho, ako na úrovni Európskej komisie a národnej úrovni v rámci rozhodovacích procesov budú prijímané a implementované opatrenia orientované na úspešnú, historicky bezprecedentnú transformáciu orientovanú na udržateľný, odolný a inkluzívny hospodársky rast a rast životnej úrovne všetkých obyvateľov EÚ a Slovenska.