Vo svete, na ktorý sa kvalitou zdravotnej starostlivosti chceme podobať, nenájdete krajinu, v ktorej by bolo zdravotníctvo zadarmo. Bez poplatkov alebo spoluúčasti pacientov. Existujú v ňom však opatrenia na ochranu sociálne slabších. Aby každý dostal primeranú liečbu, keď ju potrebuje.
V súlade s touto myšlienkou bol zavedený do nášho systému limit spoluúčasti. Opatrenie, ktoré by sociálne slabším malo nad stanovený limit kompenzovať náklady na lieky či zdravotnícke pomôcky. Ak však zákonodarca v roku 2011 správne zaviedol do zákona posudzovanie výšky príjmu pre nárok na takúto finančnú ochranu, ďalšie vládne opatrenia postupne nárok na vrátenie doplatkov rozširovali, a to bez posudzovania príjmu.
Čerešničkou na torte bola novela, ktorú presadila Sme rodina. O čo išlo? Za deti do šesť rokov rodičia už viac ako dva roky neplatia doplatky za lieky na predpis. Len v Dôvere sme doteraz uhradili takmer za 200-tisíc detí spolu desať miliónov eur. Ďalšie milióny uhradili ostatné zdravotné poisťovne.
Ak sa však na tieto úhrady pozrieme vo väčšom detaile, zistíme, že až desaťtisíc z týchto detí má aspoň jedného rodiča, ktorý zarobí najmenej 30-tisíc eur ročne.
Niekto môže namietať, že aj dobre zarábajúci rodič môže mať choré dieťa, ktorého finančné nároky presahujú jeho príjmy. Pozreli sme sa teda na tých, ktorým sme odpustili doplatky za viac ako tisíc eur. Bolo ich presne šesť.
Ak je sociálne opatrenie nastavené správne, aj lepšie zarábajúcim rodičom s veľmi vysokými doplatkami patrí sociálna ochrana. Lenže pri aktuálnom pokrivenom nastavení systému rozdávame peniaze aj tým, čo to nepotrebujú. Pritom nemáme na liečbu, ktorá je inde štandardom.
Zdôrazňujem, že je veľmi správne, ak oslobodíme spod doplatkov za lieky alebo stanovíme ich maximálnu hranicu pre deti z chudobných rodín, dôchodcov s nízkym príjmom alebo ľudí s ťažším zdravotným postihnutím. Každý by mal mať prístup k zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na svoj príjem.
Otázne je však nastavenie pravidiel. Nemali by sme prehliadať napríklad fakt, že sú ľudia, ktorí k lekárovi vôbec nejdú, pretože by precestovali vyššiu sumu, ako je samotný doplatok za liek.
Od zavedenia limitu spoluúčasti na lieky prešiel zákon piatimi legislatívnymi zmenami. Prečo aj nie, ide o nízko visiace ovocie. Je jasné, že v krajine, v ktorej boduje populizmus, siahajú politici po zmenách práve v tejto oblasti.
Ak sa však pozrieme na aktuálne nastavenie systému sociálnej pomoci a skutočné problémy slovenského pacienta pod lupou, nejednému z nás sa naskytne otázka: komu tým vlastne pomáhame?