Dvojrýchlostná Únia už existuje

Hľadanie budúcnosti pre Európsku úniu naráža na neochotu alebo neschopnosť kompetentných prísť s víziou, ktorá stagnujúcu integráciu niekam pohne. Únia sa nachádza v situácii, keď kozmetické úpravy nestačia a už vôbec nestačí opis reality. Lebo tí Európania, ktorí ešte vidia zmysel a pozitíva európskeho integračného procesu, očakávajú od predstaviteľov členských štátov jasnú víziu.

Iniciatíva, s ktorou prišiel predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, nie je žiadnou víziou. Je to len pomenovanie stavu, v ktorom sa členské štáty Európskej únie už dlhodobo nachádzajú. Dvojrýchlostná Európa nie je programom pre budúcnosť. Ona reálne už dlhodobo existuje v rôznych oblastiach. Predseda Komisie len pomenoval stav a opäť nepriniesol očakávanú víziu. Už dnes existuje dvojrýchlostná EÚ vo viacerých oblastiach. V rôznych oblastiach sa krajiny delia do dvoch skupín. Azda najdôležitejšie delenie je v menovej oblasti. Jedna skupina štátov, ktorá zaviedla spoločnú menu euro, a druhá skupina, ktorá používa svoje národné meny. Máme tu tiež dve rýchlosti v ochrane hraníc členských štátov, ale aj v kvalite potravín a priemernej mzde. Ale tadiaľto cesta nevedie. Problémy, ktorým dnes čelí EÚ, vznikajú práve preto, že dochádza k vytváraniu dvoch táborov a straty jednoty v ďalšom napredovaní integrácie. Chýba vízia, ktorá nebude improvizáciou len brániť rozpadu EÚ, ale ponúkne odpoveď na otázky, prečo ďalej pokračovať v integrácii a v akých oblastiach, aký to má celé zmysel a význam pre Európu. Kto chce pokračovať v integrácii, nech napreduje. Kto nie, nech si ide svojou cestou.

Už dlhé roky komunikujeme na rôznych úrovniach myšlienku, že Európsku úniu by mali tvoriť len tie štáty, ktoré zašli v integrácii najďalej a ich hlavným spoločným znakom je, že zaviedli menu euro. Aj tie krajiny, ktoré nedosiahli tento stupeň integrácie, by mali dostať konečný termín na prijatie eura, aby sa slobodne rozhodli, či ostanú v elitnom klube alebo odídu. Pretože by malo platiť pravidlo, že výhody z členstva v EÚ by mali mať len tie krajiny, ktoré znášajú všetky náklady a obmedzenia.