StoryEditor

Nerovnosť – citlivý globálny problém

26.01.2014, 22:59

Príjmová nerovnosť čoraz viac hýbe svetom. Prejavilo sa to aj na práve skončenom Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde bola táto téma jednou z najdiskutovanejších. Dynamiku rastúcej príjmovej diferenciácie vo svete výstižne ilustruje fakt, ktorý nedávno silno zarezonoval v médiách na celom svete – 85 najbohatších ľudí sveta vlastní taký istý majetok ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie, čo sú ľudia, ktorých denný príjem je nižší ako tri doláre na deň.

Príjmová nerovnosť naozaj je problémom, a to dokonca takým, ktorého neriešenie môže ohroziť samotné základy demokratického systému. Čo však s tým?

Príjmové nerovnosti narastajú najmä z dôvodu globalizácie a technologického pokroku. Globálna konkurencia je vlastne čoraz ostrejšia celosvetová súťaž o dve komodity – kapitál a talenty. Práve preto sa príjmová nerovnosť zvyšuje najmä v prospech tých, ktorí majú kapitál, sú schopní najať (zamestnať, vychovať) najkvalifikovanejších ľudí, a zvyšuje sa aj v prospech týchto kvalifikovaných ľudí, ktorí sa vedia v globálnej konkurencii presadiť či už ako zamestnanci, alebo aj ako podnikatelia a inovátori.

Globalizácia však sama osebe nie je zlá. Popri náraste príjmových nerovností viedla aj k zásadnému zníženiu chudoby vo svete. Kým roku 1990 žilo v absolútnej chudobe (denný príjem menej ako 1,25 dolára) až 1,9 miliardy ľudí, v roku 2010 to bolo 1,215 miliardy, čo znamená pokles zo 43,1 percenta svetovej populácie na 20,6 percenta.

Nebezpečný môže byť najmä fakt, že v mnohých vyspelých krajinách o málo rastú príjmy nízkopríjmových skupín, enormne rastú príjmy najbohatších, avšak klesajú príjmy strednej vrstvy. Napríklad v USA išli počas expanzie v rokoch 2002 až 2006 tri štvrtiny celého nárastu príjmov v prospech najbohatšieho jedného percenta populácie. Od začiatku pokrízového zotavenia v roku 2009 potom klesol mediánový príjem amerických domácností o päť percent, pričom príjem najbohatšieho jedného percenta vzrástol v rokoch 2009 až 2011 o 11,2 percenta, kým príjem ostatných 99 percent klesol o 0,4 percenta.

Ako z toho von? Nie je to vôbec jednoduchý problém a názory na to, ako sa s ním vyrovnať, sa rôznia. Som si však istý, že riešením nie je

75-percentné zdanenie bohatých, ako to urobili socialisti vo Francúzsku. A určite ním nie je ani zrušenie rovnej dane, ako to urobili naši socialisti. V globálnej súťaži o kapitál a talenty sú práve toto tie najhoršie riešenia, doslova výstrely do vlastného kolena.

Ivan Mikloš, poslanec za SDKÚ-DS

Zajtra píše Robert Fico, predseda vlády

01 - Modified: 2005-12-20 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Slovensko odpustí Iraku miliardový dlh
01 - Modified: 2024-01-31 14:40:31 - Feat.: - Title: Javier Milei obhajuje kapitalizmus a tvrdia o ňom, že je exot. A to je vlastne desivé 02 - Modified: 2024-01-24 12:45:27 - Feat.: - Title: Fico síce hovorí o štvordňovom pracovnom týždni, avšak vláda Slovákom pracovný deň pridala 03 - Modified: 2024-01-22 23:00:00 - Feat.: - Title: Palec hore pre prezidenta Argentíny 04 - Modified: 2024-01-19 11:14:03 - Feat.: - Title: Centrálne banky klimatickú zmenu neovplyvnia 05 - Modified: 2024-01-18 23:00:00 - Feat.: - Title: Západné sankcie áno, konfiškácia bohatstva oligarchov však nie. Švajčiari ďalej bránia ruský majetok
menuLevel = 2, menuRoute = komentare/komentare, menuAlias = komentare, menuRouteLevel0 = komentare, homepage = false
22. november 2024 06:22