Je to len ťah štetca na vymaľovanie celého mediálno-technologického obrazu. Teda presnejšie: pár ťahov myšou. V roku 1985 si popartový guru Andy Warhol sadol k počítaču – k vtedajšej grafickej špičke Amiga 1000 – a v prostom maľovacom programe „vytvoril“ portrét speváčky Debbie Harry (Blondie). Klik, klik, a bolo. Pred niekoľkými rokmi sa potom kdesi zapadnutá videonahrávka z tejto promoakcie objavila na YouTube.
Warholov Instagram
Následne sa začalo pátranie, kde sa dotknuté dielo nachádza, ak sa nachádza vôbec niekde. A pred niekoľkými dňami svetové médiá referovali, že je na svete 18„nových“ Warholových kúskov, o ktorých svet nemal takmer 30 rokov tušenie. Do dejín umenia sa dostávajú z archívnych diskov firmy Commodore, ktorá legendárny multimediálne počítače vyrábala.
„Obnovenie obrázkov vyžadovalo dôkladnú trojročnú prácu, pretože údaje boli uložené v nejasnom formáte,“ uviedli v BBC News. Digitálne „maľby“ našli a zachránili členovia počítačového klubu z prestížnej technickej univerzity Carnegie Mellon. Podnet na záchrannú akciu dal Warholov fanúšik Cory Arcangel, ktorý sa o ich existencii dozvedel vďaka spomínanému digitalizovanému videu. Pred tromi rokmi potom dostal povolenie preskúmať umelcovu pozostalosť v múzeu Andyho Warhola. Vrátane Amigy a pružných diskiet.
Mravčia práca
Vedci z Carnegie Mellon opatrne skopírovali (nie obyčajným prehraním) všetky dáta z diskiet, aby sa dostali k súborom, ktoré niesli názvy ako campbells. pic, flower. pic alebo marilyn1. pic. Štandardné amigovské emulátory však nefungovali, nemohli už staršie, nepoužívané, a teda „bizarné“ formáty, prečítať. Vďaka reprogramování sa nakoniec podarilo zo súborov extrahovať 18 obrázkov, z ktorých tucet je Warholom dokonca signovaných!
Informatici ich previedli do moderného grafického formátu PNG, presný opis ich postupu je k dispozícii na stránke StudioforCreative Inquiry. „Je úžasné, ako rýchlo sa Warhol dokázal svojsky vyjadrovať na úplne novom médiu: digitálne,“ hovorí iniciátor Arcangel o umelcovom sklone experimentovať s novými metódami. „Človek si môže len predstavovať, ako asi by dnes vyzeral Warholov Instagram,“ rozmýšľa novinár časopisu Time.
Za géniami do cloudu
Ak sme predtým zvedavo prehľadávali knižnice a ateliéry zosnulých géniov, výhľadovo budú na rade aj ich cédečká, hard disky, tablety, iPhone alebo zdieľané obrázky kdesi v cloude a na rôznych sociálnych sieťach... Ak k nim nestratíme prístupové heslá či technologické postupy, ako ukazuje tento príbeh dnes už nečitateľných formátov.
„Zrod nových technológií sprevádza strata zručností potrebných na obsluhu náhle už zastaraných strojov. Strata vedomostí, aspoň dočasná, je do istej miery nevyhnutná: je nutnou cenou za využitie paradigiem, prístupov a metód, ktoré prinášajú množstvo pozitívnych výsledkov,“ píše historik Peter Burke v skvelej knihe Spoločnosť a poznanie II.(2013).
Niet divu, že všetky znovuobjavená Warholove diela z amigovského obdobia boli tiež vytlačené vo vysokom rozlíšení 1200 dpi. Mohlo by sa totiž stať, že za ďalších 30 rokov už nebude rozpoznaný „podivný“ formát PNG alebo sa diskové zariadenie „nenájde“.