Svetový menový systém funguje vďaka striktne dodržiavaným pravidlám, no naproti tomu nechávajú vlády kryptomenám aj po desiatich rokoch voľný priebeh. Štáty sú veľmi dôsledné v regulácii všetkého, čo má zásadný vplyv na naše životy. Funkčnosť menového systému je príkladom toho, ako vyzerá regulácia v praxi. Ak sa niektorý štát vyberie cestou nerešpektovania ekonomických zásad, odrazí sa to na vývoji kurzu a kúpyschopnosti jeho meny a utrpia tým jeho občania. O to viac považujem aktuálny stav vo svete kryptomien a ignorovanie potreby zavedenia pravidiel za zlyhanie niektorých svetových vlád.
Štáty, ako napríklad Čína, ale aj ďalšie tému kryptomien zobrali z opačného konca. V najľudnatejšej krajine sveta sú platby kryptomenami zakázané od roku 2013 a v uplynulých dňoch došlo k opätovnému sprísneniu. Viaceré krajiny však zatiaľ nezaujali postoj k tomuto aktívu. Najskôr predpokladali, že situáciu vyrieši extrémne vysoké zdanenie ziskov. No nepomohlo. Aj naďalej sme boli svedkami ich živelného priebehu. Priebehu, ktorý môže znamenať stratu dôvery v celý menový a peňažný systém. Nie však spôsobenú jeho nedokonalosťou, ale práve nekonaním tých istých autorít v oblasti kryptomien.
Svet firiem je motivovaný tvorením zisku. Dokonca podľa poučiek je to základný parameter podnikania. Nemožno sa preto čudovať, keď sa aj veľké korporácie a banky chcú podieľať na jeho generovaní. Nie však preto, že by schvaľovali kryptomeny ako nový menový štandard, ale preto, že sa v ňom začínajú točiť veľké peniaze. U bánk môže byť snaha tlačená aj záujmom zo strany ich klientov. Ak nenájdu cestu, ako spraviť z kryptomien súčasť ich portfólia, investujú inde. Banky klientom toto aktívum predajú s cieľom udržať si ich. Nemôžeme im to však zazlievať, pretože sú to podnikateľské subjekty, ktoré potrebujú mať pre klientov ponuku.
Veľmi podobne sa dá hodnotiť aj prístup veľkých korporácií. Asi najvypuklejším príkladom je Elon Musk – vizionár, ale hlavne veľký hráč. Vďaka svojej tvrdohlavosti a nekonvenčnosti vybudoval firmu, ktorá dnes lieta do vesmíru, čo bolo doteraz výsadou len štátov. Na svoje plány však potrebuje obrovské množstvo peňazí. A preto jeho krok smerom k podpore kryptomien (bitcoinu a dogecoinu) či rozhodnutie o nakúpení a akceptovaní bitcoinu ako platidla za svoje produkty, ktoré následne odvolal, vnímam ako marketingový ťah. Ťah, ktorý však vôbec nemusí byť motivovaný dôverou v budúcnosť kryptomien, ale skôr snahou o zisk, ktorým môže následne zreálniť svoje vízie. A čo ostatní investori? To, ako ďalší vývoj kryptomien, ich volatilita a následné korekcie ovplyvnia svet malých, individuálnych investorov, ho pravdepodobne zaujíma už menej. Jeho optikou môže ísť o správny probiznisový postoj. Aj preto je zodpovednosťou štátov dať tomuto aktívu jasné pravidlá. Mám však obavy, že vzhľadom na ich enormné rozšírenie môže byť absolútna regulácia neuskutočniteľná v dôsledku rizika straty majetku množstva ľudí.
Plne rešpektujem pokrokovosť blockchain technológie a kryptografie. So záujmom však budem sledovať, ako sa svetové autority popasujú s týmto novým aktívom a ako to zapadne do celkového svetového systému. Verím, že sa nájde rozumný spôsob nastavenia pravidiel, ktorý zachová potenciál tejto technológie a zároveň značne neochudobní investorov o ich zisky. Reguláciu považujem za nevyhnutnú, no príde neskoro.