Bankovníctvo sa dlhodobo zaraďuje medzi najviac regulované odvetvia. Z rôznych dôvodov – od zachovania nevyhnutnej ekonomickej stability cez boj proti praniu špinavých peňazí až po maximálnu ochranu spotrebiteľa. Problémom prílišnej regulácie, hlavne v poslednom spomenutom bode je okrem jej možnej kontraproduktivity aj to, že znevýhodňuje pred prichádzajúcou digitálnou konkurenciou. Už niekoľko rokov pravidelne alokujeme významný investičný balík nie na služby zákazníkom, ale na zvládnutie neustále sa zvyšujúcej miery regulácie. Na opačnej strane zostávajú neregulované sektory, ktoré podľa môjho názoru predstavujú omnoho väčšiu, ak nie najväčšiu hrozbu pre súčasnú spoločnosť.
Začiatkom roka sme boli svedkami bezprecedentnej sily sociálnych sietí, pri ktorých o regulácii a ochrane spotrebiteľa nemôže byť zatiaľ ani reč. Keď dlhodobo živené konšpirácie a nenávisť na nich viedli k útoku na americký Kapitol. Krátko nato ukázali sociálne siete opätovne svoju silu, keď Donalda Trumpa „vypli“. Bol by to určite chvályhodnejší krok, ak by tie isté sociálne siete v roku 2016 významne neprispeli k jeho víťazstvu vo voľbách a počas celého volebného obdobia nezarábali na jeho aktivite. A zároveň dokázali aplikovať jednotný prístup v prípade ďalších (nielen) politikov šíriacich klamstvá.
Potvrdilo sa, že individuálne rozhodnutia niekoľkých manažérov v Silicon Valley nemôžu nahrádzať chýbajúcu reguláciu. Už len preto, že bez jasných globálnych pravidiel budú tieto rozhodnutia stále spochybňované a budú len prilievať olej do konšpiračného ohňa. Som optimista, a preto verím, že nadnárodnú dohodu na spôsobe ich regulácie sa podarí dosiahnuť rýchlejšie ako pri riešení otázky zdaňovania týchto digitálnych gigantov. Obzvlášť v situácii, keď sa sociálne siete stávajú kľúčovým zdrojom informácií o spoločenskom a politickom dianí. V prípade Slovenska to platí až pre tretinu mladých do 30 rokov.
Zbavovať sa zodpovednosti tým, že problémom je chýbajúca digitálna gramotnosť a nie regulácia, by bolo alibistické. Regulácia vo finančnom sektore nám tiež nedovoľuje spoliehať sa na nadobudnutú finančnú gramotnosť spotrebiteľov. A hoci je v prípade mnohých opatrení kontraproduktívna a brzdí pokrok, ako celok je nevyhnutná. Vidíme to aj na príkladoch z minulosti. Koniec koncov, práve v týchto dňoch uplynie 19 rokov, čo klienti nebankoviek BMG Invest a Horizont zostali stáť pred ich zatvorenými pobočkami. Tieto subjekty v tom čase rovnako nepodliehali žiadnej regulácii.