Existujú dva svety. Ten prvý je svet podnikavosti. Podnikavo sa správajú nielen podnikatelia, ale do nejakej miery každý z nás aj v bežnom živote. Odmena v tomto svete prichádza za vytvorenie produktu, ktorý naplní potreby a očakávania zákazníka. Druhý je svet byrokracie. Netvoria sa v ňom produkty, ale pravidlá. Odmena prichádza za ich splnenie. A ak nepríde odmena, tak aspoň nepríde pokuta.
Vo svete byrokracie panuje obrovská zotrvačnosť. Byrokracia nedokáže predvídať, nedokáže sa pripraviť, nedokáže reagovať mimo svojho dlhoročne budovaného rámca pravidiel. Vie sa len ohliadnuť a skontrolovať, či sa splnili jej pravidlá. Globálna pandémia je stelesnenou nočnou morou byrokracie.
Smutným príkladom sú potvrdenia o prekonaní COVID-19. Ak lekár strávi jeho vydaním len päť minút, tak to spolu všetkým zaberie vyše 13-tisíc hodín. Inak povedané, 330 všeobecných lekárov celý týždeň nebude robiť nič iné, len vydávať potvrdenia. Samozrejme, papierové, pretože štátne e-zdravotníctvo funguje na lieky, ale nie na potvrdenia. To už je krok „mimo rámca“.
Pritom každý trasovaný už v minulosti od RÚVZ dostal zápisnicu, len do nej nedali, či bol človek pozitívny, lebo to je „mimo rámca“. Každý testovaný dostal SMS správu s unikátnym číslom a pomocou neho si hocikedy môžete overiť výsledok. Stačilo by dorobiť primitívnu funkciu „vytlač potvrdenie“. No opäť je to „mimo rámca“.
Krik zdola je príliš veľký a potvrdenie nebude treba, ale podobných príkladov je viac. Napríklad obec Beluša, hoci chce, nemôže zriadiť trvalé mobilné odberové miesto. Majú naň nárok iba mestá nad päťtisíc obyvateľov. Beluša ich má ešte o tisíc viac, ale nie je to mesto. Smola. Môžeme pokračovať príbehmi o tom, aké nepružné sú pravidlá na prijímanie odberových pracovníkov či trasovačov. Kto to kedy videl, robiť odber v lekárni, pritom v Rakúsku je to bežná prax. Nehovoriac o absolútnej neschopnosti zjednodušiť pravidlá na skúšanie existujúcich liekov na nové indikácie v čase, keď denne zomiera sto ľudí. Mnohí z nich by takéto vykročenie „mimo rámca“ s radosťou podstúpili.
Je tragikomické pozerať sa, ako sa o zorganizovanie gigantických logistických operácií pokúšajú úradníci, ktorých doterajšia logistická skúsenosť spočíva v nákupe toneru do tlačiarne. Bohužiaľ, nie je to len slovenská realita. Tak ako slovenskí úradníci vytrvalo odmietajú akúkoľvek pomoc súkromného sektora, americkí úradníci nereagujú na pomoc najväčšieho a najinovatívnejšieho logistického gigantu na svete. Svet byrokracie si svoj rajón pred svetom podnikavosti žiarlivo stráži. A doplácame na to všetci.