Prezident J. F. Kennedy mal sen, aby prvým človekom na Mesiaci bol Američan, ktorý sa po splnení tejto misie bezpečne vráti na Zem. Nič triviálne.
Prvého januára 1961 sa stal americkým prezidentom a 22. 11. 1963 bol v Dallase zavraždený. Za tento krátky čas stihol viacero ľúbostných afér, rozpútať a zažehnať konflikt so Sovietskym zväzom o Kubu a jej základne, verejne sa zastať obyvateľov západného Berlína proti mocnému východnému bloku, ale i zasadiť semiačko vízie o pristátí na Mesiaci. Keď v kongrese 25. 5. 1961 deklaroval svoj program, okrem iného povedal, parafrázujem: „...Verím, že tento národ ešte pred koncom tohto desaťročia dokáže, že človek pristane na Mesiaci a šťastne sa vráti na Zem...“
Viacerí oponenti túto víziu pokladali, mierne povedané, za hlúposť. Slávny matematik a filozof Norbert Wiener, považovaný za zakladateľa kybernetiky, označil jeho víziu za stratu času a peňazí.
Napriek oponentom sa Kennedy svojho sna nevzdal a 12. 9. 1962 na štadióne pred 40-tisíc divákmi svoj sen zopakoval. Povedal, že tento sen nepresadzuje preto, že jeho realizácia je ľahká, ale, naopak, preto, že je ťažká. A bude drahá. Že je to vízia, ktorá vyžaduje vyťažiť to najlepšie, čo v ľuďoch je. Ešte zdôraznil, že je to návod na zmysluplnú mierovú spoluprácu, ktorá sa už nemusí v dejinách zopakovať. Mierová, v tom čase nemysliteľná spolupráca, našťastie aj kvôli jeho snu o vesmíre vznikla. Dva štáty, vtedy nezmieriteľní nepriatelia, dodnes prevádzkujú spoločnú rusko-americkú vesmírnu stanicu.
Päťdesiate výročie letu Apolla 11 si vlani celý svet masívne pripomínal. Tohtoročné neokrúhle 51. výročie prejde asi bez povšimnutia. Zopakujme si však – nosná raketa SATURN V štartovala zo Zeme 16. júla a modul s posádkou Armstrong, Aldrin a Collins, s medzipristátím na Mesiaci, napokon šťastne pristál v Tichom oceáne 24. júla. Tento osemdňový riskantný experiment ostal dodnes neprekonaný. Osem dní posádky vo vesmíre ukázalo silu ľudského intelektu a vôle. Potvrdilo, že keď sa za ambicióznu víziu postaví väčšia časť spoločnosti, dá sa dosiahnuť aj zdanlivo nemožné.
Čo na to treba? Vizionára, všeobecnú zhodu na vízii a kontinuitu. Zhodu nielen na jej obsahu, ale najmä na tom, že vízia sa nestanovuje na volebný cyklus. Let na Mesiac sa uskutočnil aj napriek predčasnej smrti prezidenta. A ten nasledujúci program Apollo nezrušil. Program Apollo stál nesmierne veľa peňazí, ale neboli vyhodené zbytočne. Vízia, ktorá vyťaží z ľudí to najlepšie, sa oplatila. Aj keď je to ťažké a drahé. Možno práve preto a napriek tomu by sme mali mať vízie presahujúce volebné cykly. Kto bude prvý a takú víziu na Slovensku sformuluje?