Veľká väčšina podnikov, ktoré sú rozhodnutím ústredného krízového štábu zatvorené, je bez akýchkoľvek tržieb a príjmu, vzniknuté straty sa každý deň prehlbujú. Firmy zároveň nemali za ostatné obdobie dostatočnú finančnú rezervu, aby dokázali pokryť svoje záväzky. Je veľmi pravdepodobné, že spomalenie ekonomiky spolu s vysokými mzdovými nákladmi zamestnávateľom spôsobí silný nárast nezamestnanosti.
Stav je vážny a pomoc považujú podnikatelia za nedostatočnú. Ak podnikatelia niekoľko rokov svedomito platia dane, odvody či iné poplatky a v čase krízy nedostanú adekvátnu pomoc, sú z tejto situácie, pochopiteľne, frustrovaní. Zamestnávatelia sa zhodujú, že v pomoci podnikateľom je čo zlepšovať. Firmy sa dožadujú väčšej pomoci, inak hrozia žalobami.
Od začiatku sa v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení aktívne podieľame na pripomienkovaní predložených návrhov a mnohé aj sami navrhujeme. Snažíme sa o presadenie a podporu tých návrhov, ktoré majú za cieľ predovšetkým udržať zamestnanosť, ako aj životaschopnosť firiem. Naším spoločným cieľom by malo byť zachovanie zamestnanosti v maximálnej možnej miere, o to viac, že hrozba masívneho prepúšťania zamestnancov ešte nikdy nebola taká vysoká a reálna. Sme však veľmi znepokojení vývojom súčasnej situácie. Opakovane zdôrazňujeme potrebu urýchleného konania a reálnej pomoci všetkým zamestnávateľom, bohužiaľ, stále sa tak nedeje.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení preto na rokovaní tripartity navrhla, aby sa vláda zaoberala prípravou zákona alebo uznesenia vlády o náhrade škôd spôsobených zatvorením prevádzok počas koronakrízy. Podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Hollý bol poverený zaoberať sa touto témou.
Cieľom nášho návrhu je snaha predísť prípadným súdnym sporom. Zákon má priznať podnikateľom právo na to, aby im štát preplatil oprávnené náklady spôsobené zavretím prevádzok. Týka sa to tých podnikateľov, ktorým nepostačuje doterajšia štátna pomoc a sú presvedčení, že toto právo im zaručujú Ústava, Občiansky zákonník, ako aj Medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. V opačnom prípade sa podnikatelia chcú nárokov domáhať súdnou cestou. Uvedená suma nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu, ale má zásadne vyvážiť ujmu, ktorá firme vznikla. Nárok na náhradu by sa, samozrejme, redukoval o príspevok, ktorý podnik už od štátu získal.