V poslednom čase sa živo diskutuje o financovaní slovenského športu. Ako obvykle, pokiaľ je všetko v poriadku, tlieskame našim športovcom, ak sú problémy, na vine je ministerstvo školstva. Veľmi podobná je aj situácia v oblasti školstva. Riešenie akéhokoľvek problému si však vyžaduje pochopenie situácie. Slepá kritika, motivovaná často politicky, nikam nevedie. Málokto si uvedomuje, že kapacity škôl, ich zriaďovanie, stav a údržba sú plne v kompetencii miest a obcí, prípadne ministerstva vnútra. Ministerstvo školstva ich z centrálneho štátneho rozpočtu nemá ako a z čoho platiť. Platí len normatívne financovanie prevádzky a najmä platov. A práve tie sa v poslednom čase výrazne zvyšovali pre všetkých v rezorte. Podobne aj v oblasti športu sú možnosti ministerstva poskytovať financie na konkrétne účely veľmi obmedzené.
Zákon o športe od roku 2016 presne predpísal, ako sa štátne financovanie športu rozdeľuje. Koľko percent ide na futbal, hokej, koľko do vzorca pre uznané športy, koľko na podporu top tímov, Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor. Základným prijímateľom prostriedkov sú teda športové zväzy a organizácie. Tie ich následne rozdeľujú do klubov, ďalších organizácií a individuálnym športovcom. Len 7,5 percenta z celkového objemu financií sa podľa zákona o športe môže rozdeliť na základe výziev medzi ďalšie subjekty, napríklad na podporu pre neuznané športy, účasť na súťažiach, organizovanie medzinárodných podujatí, popularizáciu športu mládeže a podobne.
Absolútne kľúčovú úlohu v spravovaní financií slovenského športu teda majú od roku 2016 národné športové zväzy a organizácie. Štát mobilizuje prílev nových financií. Napríklad v roku 2019 zabezpečil rekordne vysoký balík 64 miliónov eur, o 10 miliónov viac než v roku 2018. Rezort školstva ďalej v roku 2017 zabezpečil 28 miliónov na podporu výstavby a rekonštrukcie športovej infraštruktúry a v roku 2019 na ten istý účel ďalších 21 miliónov. Podporili sa stavby a rekonštrukcie štadiónov, šatní, atletických dráh či športovísk najmä v športoch, ktoré sú masové, úspešné a udržateľné.
Včera prešiel v parlamente prvým čítaním náš návrh zákona o Fonde na podporu rozvoja športu. Vznikom takéhoto fondu by sa do slovenského športu malo dostať ďalších 20 miliónov eur ročne na podporu ďalších aktivít, ktoré sa nepodarilo podporiť podľa zákona o športe. Rozdeľoval by ich fond ako verejnoprávna inštitúcia, v ktorej sú zastúpení samotní predstavitelia športovej obce. Takýmto spôsobom sa bude dať financovať množstvo ďalších aktivít vrátane športových poukazov. Tie by mali podporiť dostupnosť športu pre všetkých, napríklad aj pre mladých, ktorých rodičia nemôžu finančne podporiť športovanie v kluboch a potrebnú výbavu. Mnoho skutočných talentov nám v minulosti zaniklo preto, že náklady na šport sa neprimerane prenášali na športovca či jeho rodinu.
Samozrejme, že je vždy lepšie dávať do športu viac financií. Vždy sa o to budeme snažiť. V uplynulých rokoch sa však celkový objem štátnych financií do športu výrazne zvýšil. Štát aj rezort si tak plnia úlohu.
Do popredia sa teraz dostávajú otázky spravovania týchto financií, najmä ďalšieho prerozdeľovania na úrovni zväzov a klubov, vzťahy zväzov s klubmi či zväzov a klubov s individuálnymi športovcami. Sme svedkami konfliktov na tejto úrovni, do ktorých štát môže zasahovať len veľmi obmedzene, najmä prostredníctvom hlavnej kontrolórky športu, teda ex post. Najväčšou výzvou pre rozvoj slovenského športu v nasledujúcich rokoch teda nebude natoľko celkový objem financií, ako skôr otázky ich efektívnej správy.
Pôjde o nastavenie prostredia a vzťahov medzi zväzmi, klubmi, športovými organizáciami a športovcami tak, aby sa účinne podporoval verejný záujem v športe pre všetkých. Kľúčom budú samotné vzťahy a pravidlá v športovej komunite.