Žijeme zložité a ťažké časy. Ako predseda samosprávneho kraja vidím a cítim, že zdravotníci v našich nemocniciach pracujú na pokraji svojich síl. Čelia náporu pacientov, ťažkým podmienkam a aj doteraz nevídanému napätiu a agresivite síce menšej, ale o to hlučnejšej časti verejnosti.
Pred 32 rokmi sme sa na námestiach dokázali spojiť za spoločný cieľ. Slušne a nenásilnou formou sme v novembri 1989 porazili zlo veľkých rozmerov. Vyštrngali sme si slobodu kľúčmi.
Práve dnes, keď by nám spomienka na pokojné, ale nekompromisné vzopätie mohla ísť príkladom, sme si emóciu a odkaz Novembra ´89 nechali ukradnúť. Namiesto rozhovorov o nadčasových, stále platných hodnotách slobody, zodpovednosti a pravdy sme v týchto dňoch počúvali o pochodoch neonacistov, zhromaždeniach antivaxerov a antirúškarov či o straníckych snemoch vládnych i opozičných politických subjektov. Akurát sa nám v tom všetkom stratil November a boj za slobodu, pokojné a kultivované vystupovanie, odvaha a nádej na dôstojnejší život.
November ´89 nás spájal v túžbe po slobodnejšom a spravodlivejšom žití. Dnes nás často omnoho viac ideí rozdeľuje ako spája, veľmi radi sa postavíme za akékoľvek proti, málokedy sme pripravení ísť s kožou na trh a podporovať niečo za.
A pritom každý mesiac, dokonca aj každý deň môžeme mať November ´89. Pred tridsiatimi rokmi sme stáli proti systému, dnes stojíme proti sebe. Ale aj dnes, každú chvíľu, zápasíme o to, aká bude naša spoločnosť, aké hodnoty uznávame a v akej krajine budú vyrastať naše deti.
Verejný priestor a politickú scénu ovládajú v čoraz väčšej miere nenávisť, hnev a neodbornosť. Na druhej strane – je to len o nás. Odmietnime vulgárnosť a nenávisť, povedzme nie stupňovaniu napätia, absencii odbornosti a neschopnosti sebareflexie. Odmietnime urážlivé správanie, ktoré je za čiarou.
Všetci máme slobodnú vôľu a žijeme v slobodnej krajine. Každý z nás môže prispieť svojou troškou do mlyna, k slušnejšiemu, kultivovanejšiemu Slovensku. Práve slušnosť, kultivovanosť a pokojné riešenie situácie sa môžu stáť základnými prvkami, ktoré nás začnú spájať, pretože chceme inú, lepšiu krajinu. Agresivita a vulgárnosť nikdy nikomu nepomohli. Naopak, rešpekt, snaha o pochopenie a zodpovedné rozhodnutia posúvajú veci dopredu.
Preto, ak druhí kričia, zostaňme v pokoji. Ak klamú, hovorme pravdu. Ak sú vulgárni, buďme slušní. Ak si vymýšľajú, ukážme fakty. Ak zabúdajú na ľudí a na obete ich predkov, my nezabúdajme. A ak vyvolávajú strach, nestrácajme nádej.