Richard Sulík si poradil s Milanom Uhríkom v televíznej diskusii lepšie než týždeň pred ním Igor Matovič. Nesnažil sa moralizovať ani pohoršovať, len poľahky ukazoval, že v Republike ani netušia, ako sa dopracovať k svojim stanoveným cieľom a aké by to malo dôsledky.
Podobné šalamúnske riešenia mal Uhrík na väčšinu otázok. Byť v NATO a zároveň byť neutrálny je „byť len trocha tehotný“, ako upozornil Sulík. Jednoducho nezmysel. Uhrík tiež nechcel pomáhať Ukrajine, lebo k tomu nás nič nezaväzuje. No nezaväzuje, pomáhame jej z číreho „pudu sebazáchovy“, aby sa Rusko nezačínalo v Užhorode, lebo za suseda ho fakt nikto nechce.
Klincom do rakvy zdravého rozumu bola debata o ekonomickom programe Republiky, ktorej ideovým otcom je 90-ročný Ladislav Lysák. Čože je to za „špičkovo prepracovaný národohospodársky program“, ktorého autor sa narodil v dobe veľkej hospodárskej krízy medzi svetovými vojnami a ktorý oportunisticky krúži vo víre veľkej politiky od čias HZDS.
Ani hospodársky program Republiky ešte nikto nikdy nevidel. Jediné, čo zverejnili, je 15 rámcových všeobecných cieľov, ktoré by chcel každý, len sa nikde nedozvieme, ako k nim chce Republika prísť. Ak je podľa Republiky riešením zoštátnenie strategických podnikov, tak si asi nepamätá, že naposledy to robili komunisti.
To potvrdzuje, že fašisti a komunisti sú dvojakým plodom toho istého koreňa. Matovič mal teda pravdu, keď tvrdil, že fašisti sa znemožnia vo verejnej diskusii sami. Sulík Uhríka upratal elegantne a s nadhľadom.