Komentár vyšiel 10. júna 2014
Útoky Sulíka na Procházkovu Sieť – a na jej pochybné financovanie – môžu na prvý pohľad vyzerať smiešne. Ako krik urazeného dieťaťa, ktorému Procházka zobral hračku. A percentá... Sulíkov hnev má však v tomto prípade celkom pochopiteľný dôvod. Procházka totiž Sulíka podviedol.
Stalo sa to takto. Procházka si pred prezidentskými voľbami prišiel dohodnúť politickú podporu SaS. Sulík prikývol, ale trochu sa zdráhal. Bál sa, že Procházka využije podporu SaS, vo volebnej kampani zasvieti – a potom si založí stranu, ktorá SaS-ku oberie o voličov. Procházka na to Sulíkovi povedal, že nemá v úmysle zakladať vlastnú stranu, že ich je tu už predsa dosť... Sulíkovi to nestačilo. Chcel písomný záväzok, že Procházka nezaloží stranu. Procházka neváhal a podpísal výhlásenie, že ak nebude zvolený za prezidenta a ostane poslancom, stranu zakladať nebude. Sulík mu uveril a prisľúbil, že Procházku podporí...
Urobil chybu. Procházka Sulíka de facto podviedol.
Aj keď - nie de iure. Vo vyhlásení Procházku bolo napísané, že nezaloží stranu v prípade, ak nebude zvolený za prezidetna a ostane poslancom. A keďže poslancom neostane, stranu predsa len zakladá. Pekne to vymyslel. Pekne to napísal do záväzku. Pekne to naplánoval... Len to zabudol priznať Sulíkovi. V podstate ho vodil za nos. A nakoniec urobil presne to, čoho sa jeho „partner“ obával. Vo svete politiky sa takéto „dohody“ a „záväzky“ nazývajú podvod a klamstvo. A vo svete právnikov... Áno, iste, iste, vo svete právnikov sa nazývajú šikovnosť. Obratnosť.
Procházka by mal vysvetliť viac ako len financovanie nákladnej kampane. Hlavne by mal vysvetliť, či sa svojimi slovami, sľubmi a záväzkami hrá na politika. Alebo na právnika.
Dag Daniš: Komentár je pokračovanie spravodajstva inými prostriedkami