Bývalý premiér Petr Nečas často a rád zdôrazňoval, že vďaka jeho vláde získali policajti a štátni zástupcovia väčšiu nezávislosť pri vyšetrovaní korupcie, ktorá siaha do vysokých poschodí politiky. Prisudzoval tomu dokonca aj nízku popularitu svojej vlády. Práve tým, že sa orgány činné v trestnom konaní zaujímali o ministrov za ODS, preverovali kauzu ProMoPro z čias českého predsedníctva EÚ a ďalej tiež napríklad kupovaním lojality poslancov Vecí verejných, Česi vraj na politikov zanevreli.
Ani vo sne však Petrovi Nečasovi zrejme pri podobných úvahách nenapadlo, že si v stredu 12. júna z úst riaditeľa protimafiánskeho útvaru Roberta Šlachtu vypočuje, že sa elitní detektívi chystajú zatknúť premiérovu pravú ruku a milenku Janu Nagyovú. Sebavedomie, s ktorým sa represívne zložky štátu pustili do rozsiahlej razie medzi politikmi, prekvapilo celé Česko.
Sebavedomie českej justície sa nezrodilo cez noc. Je výsledkom niekoľkoročného procesu, ktorý odštartoval vymenovaním Pavla Zemana do funkcie najvyššieho štátneho zástupcu v roku 2011. Práve vďaka nemu sa začali štátni zástupcovia viac emancipovať od exekutívy. Na vlastné oči videli, že túžby aj invektívy od politikov na adresu Zemana sa od ich šéfa odrážajú ako tenisová loptička od betónovej steny.
Ťažko by sa však mohla stredajšia razia odohrať bez toho, aby personálna obmena neprebehla aj na Vrchnom štátnom zastupiteľstve v Prahe, ktoré v minulosti získalo prezývku „vrchné štátne zametačstvo“. Vlani sa stala vrchnou pražskou žalobkyňou Lenka Bradáčová, uznávaná žena zákona, ktorej sa podaril majstrovský kúsok – chytiť poslanca a hajtmana Davida Ratha s mnohomiliónovým úplatkom v škatuli od vína.
Na zmeny na najvyšších postoch justície však doplatil exminister spravodlivosti a podpredseda ODS Jiří Pospíšil, najobľúbenejší politik strany. Kvôli vymenovaniu Bradáčovej bol spolustraníkmi, so súhlasom premiéra Nečasa, z vlády odvolaný. Dôvod? Občianski demokrati, ktorí sú vo vláde od roku 2006, mali z razantnej štátnej zástupkyne strach.
Obava časti politických elít sa s premenou vedenia justície prehĺbila. To je tiež dôvod, prečo vláde trvalo dva roky, kým poslala do snemovne novelu zákona o štátnom zastupiteľstve, ktorá posilňuje väčšiu nezávislosť verejných žalobcov. Jej súčasťou je napríklad vytvorenie protikorupčného špeciálu pri najvyššom štátnom zastupiteľstve.
V zabehaných demokraciách je trestné právo až tou poslednou inštanciou, ktorá politikov núti k rezignácii. V Česku je to, naopak, jediný nástroj na očistu verejného života, ktorý trpí prerastaním biznisu a politiky s neblahými dosahmi na štátny rozpočet.
Česká verejnosť dlho čakala na chytenie veľkej ryby z vysokej politiky. Teraz okrem Nagyovej skončili vo väzbe hneď traja bývalí poslanci ODS (Petr Tluchoř, Ivan Fuksa a Marek Šnajdr) pre prijatie politických trafík za zloženie mandátu, čím umožnili prežitie Nečasovho kabinetu.
Politici naprieč stranami sú z právnej kvalifikácie trestnej činnosti exposlancov doslova zdesení. Justícia prelomila dôležité verejné tajomstvo, a síce, že v politike je obchodovanie s verejnými funkciami tolerovanou praxou. O to zaujímavejšie preto bude sledovať, aký verdikt v kauze padne.
Pozitívny prínos záťahu z minulého týždňa má však jedno podstatné „ale“ – fakt, že v sieti zadržaných neskončili aj traja lobisti blízki ODS, ktorí sú podozriví z dojednávania výhody pri verejnej zákazke. Takzvaní politickí podnikatelia Ivo Rittig, Roman Janoušek a Tomáš Hrdlička pred policajným záťahom odišli do zahraničia. Hoci detektívi tvrdia, že žiadne informácie z vyšetrovania neunikli, ide o zhodu značne podozrivú. Ak by sa zoznam obvinených osôb nerozšíril práve o tieto osoby, možno predpokladať, že očista českej politiky bola len kozmetická.
Martin Shabu, redaktor Českej pozice