Keď absolvujete dlhé, zámorské lety, je bežné, že sem-tam vami zatrasie. Zapnete si pásy. Občas to prespíte, občas nie. Je však takmer isté, že to nakoniec zvládnete a spokojne pristanete. Veď letecká preprava je stále jedna z najbezpečnejších. Tak toto sú turbulencie. A presne toto slovo sa nedá použiť v súvislosti s rokom 2015. To, čo sme totiž videli, v mnohých momentoch vyeskalovalo takmer do šialenstva.
A čo to teda tento rok ukázal? Že slová o hlbšej integrácii a spoločnej Európe sú len kecy. S trocha osobným dôvetkom: na konci dňa, vďaka bohu. Národné záujmy a potreby národných štátov sú v kritických momentoch nadradené záujmom európskym. Keď sa začala migračná kríza. Keď cez Stredomorie a Grécko začali utečenci prichádzať, mierne povedané, húfne do Európy, všetci sa pozerali. A čo stará dobrá únia? Začala riešiť kvóty. Časom. Ex post. Ako vždy, ex post. To si všetci dobre pamätáme z dlhovej krízy a doteraz nám znie v ušiach euroval sem, euroval tam, Európska centrálna banka a podobne. Ako to povedať? Nie sme jeden celok, sme neakcieschopní.
Jedna únia, to by mala byť aj spoločná zahraničná politika. Spomeniete si, ako sa volá európska ministerka zahraničných vecí a čo zásadné urobila? Nie, Merkelová to nie je. Ďalej spoločná obrana alebo armáda. Nielen spoločné regulácie a tisíce euroúradníkov v Bruseli.
Tento rok ukázal, že Európska únia, to je voľný pohyb osôb (hoci niekedy už taký voľný nie je), regulované vysávače a eurofondy. Horúčkovitá snaha integrovať je tlačenie na pílu, v niektorých momentoch (pozri eurozóna) úspešná ignorácia ekonomických záležitostí.
Povedzme si raz a na navždy: Európa je stovky rokov budovaný systém národných štátov, ktoré majú viac-menej svoju históriu, viac či menej svoj jazyk, svoje rozpočty, svoje sociálne systémy a podobne. A tak je to dobre. Pretože vďaka tomu môžu štáty súťažiť: ako pritiahnuť investorov cez lepšie daňové systémy, cez lepšie podmienky na podnikanie a tak ďalej. Na margo oponentov: USA vznikli na úplne iných základoch, takže tadiaľ cesta nevedie.
Nie, nedá sa tvrdiť, že niekedy nevznikne nejaký jednotný únijný celok. V dlhodobom horizonte možno áno. A možno to vyjde. Empíria však kdesi vzadu v hlave napovedá, že radšej by ani nemuselo. Rok 2015 naznačil, že by stačil ten voľný pohyb tovaru a osôb, žiadne clá. To by bolo celkom aj dosť.