Komentár vyšiel 14. októbra 2014
Česká a slovenská politika majú jedno spoločné. Zomierajú. A uvoľňujú priestor „alternatívcom“. Na Slovensku sú alternatívcami podnikateľ a šašo Matovič, podnikateľ a prezident Kiska či „nahratý“ Procházka. V Česku bol alternatívec len jeden. Podnikateľ a mediálny magnát Babiš. S tým, že po českých komunálnych voľbách už nie je podozrivo úspešným alternatívcom, ale celkom dominantným politickým hráčom. Hlavnou postavou českej politiky...
Po raketovom štarte v predčasných voľbách a po víťazstve v eurovoľbách prišla ďalšia expanzia: Babiš si zabetónoval pozície aj v regiónoch a v komunálnej politike. Oslabil socialistov, prevalcoval pravicu. A rozkročil sa v centre českej politiky. Otázne je, či je to dobré, alebo zlé.
Tento český obrat celkom výstižne komentoval exprezident Klaus: je to prehra politiky a víťazstvo apolitickej oligarchie. Pretože jedna vec je politika, druhá vec je biznis. A prerastanie veľkej politiky s veľkým biznisom sa odjakživa volá konflikt záujmov. Presnejšie: konflikt súkromného a verejného záujmu.
Nie, problém nie je v tom, že podnikateľ si založí stranu. Aj podnikatelia majú právo na parlamentné zastúpenie – a politický vplyv. Problém je v tom, že Babiš v politike prekvapil a šokoval samého seba. Chcel parlamentnú stranu, aby mal vplyv na politiku. Nakoniec ho voľby vymrštili priamo do vlády. Teraz Babiš nemá len vplyv. Má vplyv aj moc. Z dominantného
podnikateľa a dominantného mediálneho magnáta sa stal – trochu neplánovane – aj dominantný politik, ktorý je mocnejší než premiér. Čo bude časom deformovať aj politiku, aj médiá, aj Babiša.
Paradox je v tom, že podnikateľ Babiš sa uväznil a zabetónoval niekde, kde sa pôvodne vôbec nevidel – v strede zodpovednosti za štát. A dostali ho tam „klausovskí“ politici, ktorí tradičnú politiku zdegenerovali na sprostú kleptokraciu. Čím z toho, čomu politológia hovorí oligarchia, spravili menšie zlo.
Dag Daniš: Komentár je pokračovanie spravodajstva inými prostriedkami