Po tohtoročných voľbách nastal čas vyskúšať v Česku izraelský model z rokov 1984 až 1988. Vtedy v tejto krajine blok ľavice vedený súčasným prezidentom Šimonom Peresom získal podobný počet hlasov ako blok pravice vedený Jicchakom Šamirom. Dohodli sa na veľkej koalícii a spolupremiérstve – v prvej polovici volebného obdobia bude premiérom Peres a v druhej Šamir.
V tohtoročných českých voľbách sociálna demokracia príliš neuspela. Vlastne je jedným z porazených. Ak hlavná opozičná strana získa vo voľbách, v ktorých má prevziať moc v krajine, menej hlasov ako v predchádzajúcich, možno to jednoznačne označiť za jej porážku. Predseda ČSSD Bohuslav Sobotka by mal spáchať seppuku. Pozoruhodné je tiež, že SPOZA a Hlavu hore! – fankluby dvoch gerontov – neuspeli, čo považujem za najpozitívnejší výsledok týchto volieb a dôvod na oslavu.
Najzaujímavejšou otázkou je, či najväčší víťaz volieb, hnutie ANO, vstúpi do vládnej koalície a bude súčasťou budúcej vlády, alebo sa rozhodne zostať v opozícii s ambíciou vyhrať budúce voľby.
Ak zostane v opozícii s ambíciou vyhrať budúce voľby, musí si postrážiť poslanecký klub pred pokusmi iných strán o jeho „vyzobanie“. Ak by sa však stalo súčasťou vládnej koalície a netrvalo na „rotačnom systéme“ podľa izraelského vzoru, premrhá svoj mandát od voličov. Ich hlasy totiž oprávňujú na spolupremiérstvo, teda na premiérstvo v jednej polovici volebného obdobia.
Víťazom je takisto Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru. Nečakal som, že získa viac ako päť percent hlasov, ale podarilo sa mu to. Blahoželám jeho propagátorovi Jaroslavovi Novákovi Večerníčkovi. KDU-ČSL sa vrátila do snemovne, čo je rozhodne jej víťazstvo. Opäť, blahoželám. Očakávania v prípade TOP 09 a ODS boli natoľko nízke, že ich výsledok je vlastne neporážkou, v podstate neutrálny. A potvrdilo sa, že KSČM je pokojná a stabilná sila českej politiky. Bohužiaľ.
Roman Joch, portál Česká pozice