Boj proti daňovým únikom naberá na obrátkach. Pred dvoma týždňami podpísalo 50 krajín, vrátane USA a členov Európskej únie, spoločné vyhlásenie o automatickej výmene informácií o finančných účtoch. V budúcnosti by sa tak mali informácie spojené s bankovým účtom hlásiť daňovým úradom v krajine majiteľa účtu, a to vrátane mena držiteľa, stavu na účte, príjmov z úrokov, dividend a kapitálu. Pre politikov, ktorí sa už dlhšie snažia vykresľovať daňové úniky ako príčinu krízy a všetkého zla, je to, samozrejme, veľké víťazstvo. Ak potrebujú skresať deficit, no nie sú ochotní šetriť, veľa možností im ani neostáva. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko. Podľa rozpočtu na budúci rok by sa mali daňové príjmy Slovenska od nástupu Ficovej vlády zvýšiť o 1 570 miliónov eur. No deficit sa za rovnaké obdobie zníži len o 378 miliónov.
Kam sa podel zvyšok? Zakaždým, keď sa vláde podarí zaplátať diery v systéme a výber daní zvýši, peniaze obratom rozhádže na štedré úľavy a dotácie, prípadne ľúbivé sociálne programy.
Kto to celé zaplatí? Kreativita a zdroje veľkých firiem sú pritom zábezpekou, že ich sa žiadne nové daňové pravidlá výraznejšie nedotknú. Príkladom môže byť škandál s odhalením tajných daňových dohôd Pepsi, AIG, Deutsche Bank a ďalších troch stoviek renomovaných korporácií s luxemburskou vládou. Niekoľko z týchto firiem si vďaka nim znížilo daňovú povinnosť na jediné percento svojich príjmov. A keďže súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker bol premiérom a ministrom financií Luxemburska práve v čase, keď bola väčšina z tajných dohôd vyrokovaná, celá vec sa vysoko pravdepodobne zametie pod koberec. Podobne ako stopy Medical Group, ktoré rozfúka vietor na pláži v Belize. Boj proti podvodníkom a daňovým rajom je skrátka fraška. Doplatia naň len pracujúci a malí podnikatelia.