Slovensko je po Malte druhý najzaťaženejší veriteľ Grécka. Preto nás môže viac ako iných zaujímať, čo bude s Grékmi a ich dlhmi.
Nie, toto tvrdenie nie je zlý vtip. Je to fakt. Platí, že v pomere k hrubému domácemu produktu máme spolu s Maltou na krku najvyšší podiel „finančnej pomoci“. Vyšší, ako majú Nemci alebo Holanďania, teda najsilnejšie krajiny eurozóny. Konkrétne: Slovensko vystavilo Grécku finančnú pomoc vo výške 4,2 percenta HDP. V prípade Nemecka je záťaž približne o tretinu nižšia. Preložené: z každej vyprodukovanej tisícky Slovák pomohol Grékom sumou 42 eur. Kým Nemec len sumou 32 eur. Takto „sa to“ nastavilo po roku 2010. Čím chudobnejšia krajina, tým väčšie bremeno pomoci...
Do „záťaže“ Slovenska (a eurozóny) Barclays Research v apríli započítala tri veci. Štátne záruky za úvery pre euroval (1,6 miliardy eur), náklady Európskej centrálnej banky na krytie rizikových gréckych dlhopisov (300 miliónov eur) a pôžičky ECB pre grécke banky (1,2 miliardy eur). Spolu to bolo k aprílu 3,1 miliardy eur, ktorými sa Slovensko podieľa na pomoci Grécku. Formou štátnych záruk a akcionárskeho podielu na kapitáli ECB.
Navyše, aj po päťročnom úspornom programe v Grécku tu ostal „slovenský paradox“. Teda: po prepade gréckej ekonomiky a drastických škrtoch gréckych dôchodkov sú stále Gréci bohatší ako Slováci, ktorí im musia pomáhať. Podľa analýzy Reuters je dnes, po diéte, priemerný grécky dôchodok 833 eur. Grécka vláda pritom plače, že takmer polovica Grékov má dôchodok nižší ako 665 eur, čo je „hranica chudoby“. Priemerný slovenský dôchodok je 407 eur.
Čo z toho vyplýva? Slovensko by malo bojovať proti zvyšovaniu finančnej pomoci pre Grécko v prvej línii. Nie v poslednej.