Jediným štátom, ktorému sa v rámci európskej dvadsaťsedmičky zlepšili vyhliadky, je Dánsko. Podľa najnovšej jesennej prognózy Európskej komisie porastie na budúci rok viac, ako komisia predpovedala ešte na jar. Zvyšným 25 členom únie odhady rastu ich ekonomík zhoršila a v prípade Lotyšska ich nechala rovnaké.
Odhliadnuc od toho, že štruktúra dánskej ekonomiky je iná ako naša a odhliadnuc aj od toho, že ich privysoké daňové zaťaženie určite nie je nasledovaniahodné, predsa len krajina urobila zopár drobných krokov, ktoré by mohli stáť minimálne za diskusiu.
Dánsko bude viac rásť najmä vďaka väčšej domácej spotrebe. Práve tá je u nás žalostná. A práve prorastové stimuly do ekonomiky sľuboval Fico, aby zalepil ústa kritikom drsného zvyšovania daní a odvodov. Zatiaľ žiaden prorastový stimul nepredstavil, okrem nerozbehnutého projektu podpory mladých nezamestnaných.
Dáni prijali viacero zmien – na jar urobili daňovú reformu. Firmám dovoľujú extra daňové odpisy navyše, ak do konca budúceho roka zainvestujú napríklad do zariadení. Zaviedli daňové úľavy pre rizikové investície do malých a stredných podnikov. Počas polročného obdobia umožnili vyplatenie príspevkov zo systému na dobrovoľnú predčasnú penziu.
Samozrejme, ide o dočasné opatrenia a nejde o žiadnu štrukturálnu slávu. Ale vidieť aspoň niečo. Ficov kabinet nie je schopný od volieb ani len dať dokopy jasné pravidlá rozdeľovania investičných stimulov alebo ukázať harmonogram rušenia zbytočnej byrokracie pre firmy. To sú veci, ktoré nič nestoja a môže z nich profitovať každý – firma, ktorej sa bude lepšie podnikať, štát, ktorý od nej vyberie viac daní a nezamestnaný, ktorý možno dostane šancu na prácu.
Ľubomíra Chmelová, zástupkyňa šéfredaktora