Od začiatku tohto roka platí nová metodika pre alokáciu prostriedkov na jednotlivé vysoké školy. Ohlasy na ňu boli rôzne a najmä tie kritické súviseli s nedostatočným poznaním algoritmu metodiky. Dôvodom bola zrejme skutočnosť, že nebol dostatočne podrobne publikovaný. Kritizovalo sa najmä to, že neexistuje priamy vzťah metodiky a komplexnej akreditácie. Hneď v úvode treba poznamenať, že aj keď na prvý pohľad nie je medzi nimi zjavná súvislosť, predsa len existuje, a to v spoločnom princípe, ktorým je hodnotenie kvality pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.
Samotná metodika, aj keď musí obsahovať určitú mieru solidarity a mení sa z roka na rok rýchlym tempom, už dosiahla konečný stav, ktorý by sa mal udržať niekoľko rokov. Podarilo sa totiž dosiahnuť, že výkony vo vedeckovýskumnej činnosti sú už na úrovni 40 percent a pedagogický výkon, v ktorom sa vychádza z počtu študentov, je na úrovni 60 percent celkových prostriedkov. A to je maximum. Výkony vo vede a výskume pozostávajú z úspešnosti domácich a zahraničných výskumných grantov, publikačnej činnosti, umeleckých výkonov a počtu študentov doktorandského štúdia a ich absolventov. Táto časť je ešte upravená koeficientom výskumu a vývoja, ktorý má priamu súvislosť s komplexnou akreditáciou, pretože je odvodený od jej kritéria KZU-1 - hodnotenia vedeckovýskumnej činnosti.
Výkony v rámci pedagogickej činnosti pozostávajú z počtu prepočítaných študentov denného a externého štúdia, koeficienta odborov (20 skupín) a koeficienta kvalifikačnej štruktúry. Táto časť je v podstatnej miere závislá od počtu študentov a kvality personálnej úrovne školy. Metodika zohľadňuje aj napojenie na uplatnenie absolventov v praxi, ktorý je odvodený od počtu nezamestnaných absolventov vedených na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Z hľadiska celospoločenských potrieb, akými sú napr. informačné a komunikačné technológie či stomatológia, obsahuje metodika aj koeficient priorít a špecifík. Zohľadnené sú taktiež ďalšie ukazovatele, ako napríklad aktivity pri výmene zahraničných študentov, úspešnosť v medzinárodných súťažiach študentov a podobne.
Jediným koeficientom, ktorý metodika obsahuje, a zatiaľ nebol použitý, je koeficient zaradenia vysokých škôl na základe komplexnej akreditácie. Jeho hodnota má byť od 1,0 pre odborné vysoké školy až po 1,2 pre univerzitné vysoké školy. Uplatnenie tohto kritéria sa predpokladá už od najbližšieho roka, po skončení komplexných akreditácií. Po prepočítaní všetkých vstupov sa celková výška dotácie v prípade jednotlivých vysokých škôl prejavila veľmi výrazne. Päť vysokých škôl si zlepšilo ročný index nárastu prostriedkov od 5 až po 15 percent a päť má oproti minulému roku, naopak, zníženú dotáciu od 2 do takmer 6 percent. Možno teda konštatovať, že nová metodika alokácie prostriedkov na jednotlivé vysoké školy prispieva k stimulácii rastu ich kvality, čo je podstatná úloha dnešnej doby.
Ján Mikolaj
Autor je minister školstva a podpredseda vlády za SNS