Vo voľbách 2010 sa potvrdili všetky ústavne zakotvené štandardy demokratickej volebnej súťaže. Polícia a ústredná volebná komisia vyhlásili, že až na malé výnimky (búrka) bol priebeh volieb pokojný a regulárny. Ani predtým nedošlo k žiadnym "epochálnym" výkyvom, mechanizmy mobilizujúce a motivujúce jej ústredných aktérov, spolu s mašinériou marketingových kúzelníkov či mediálnych magnátov sa opätovne predstavili v plnej paráde a z rôznych dôvodov servírovali dokonalý obraz nedokonalých. Zlyhanie sa prekvalifikovalo na spoločensky prospešný skutok, akýkoľvek pokus o racionálnu a hodnotovú argumentáciu bol už v zárodku udusený nánosom populizmu. Šiesti útočili na jedného, veľkí sa nadúvali, malí sa snažili vyvolať dojem, že bez nich to nepôjde.
Napriek pesimistickým prognózam sa na voľbách zúčastnilo 58,83 % oprávnených voličov, čo je oproti minulým voľbám nárast o viac ako štyri percentá. Víťazom volieb sa stala strana Smer-SD, ktorá získala 34,79 % hlasov (62 kresiel v parlamente), čím síce potvrdila kontinuitu rastu (r. 2006 - 29,14 %), ale už prvé povolebné tamtamy varujú, že nie je víťaz ako víťaz. Druhá v poradí skončila SDKÚ so ziskom 15,42 % a 28 mandátov. To je síce pokles takmer o 3 percentá, ale esenciálna asymetria demokracie ju môže vyniesť (najčerstvejšie vyhlásenia jej lídrov hovoria za všetko) až na samý vrchol mocenskej pyramídy.
Najväčším prekvapením a zároveň najväčšou neznámou je tretie miesto SaS, ktorá získala 12,14 % a 22 mandátov v parlamente. Tento politický "nováčik" implantoval do svojej predvolebnej rétoriky viacero dlhoročných tabu (registrované partnerstvá, legalizácia marihuany, virtuálna realita) a tým ulovil hlavne prvovoličov, samozrejme, aj mnohých "liberálnejšie orientovaných" sympatizantov Smeru a SDKÚ. Aké však budú skutočne koncepčné obsahové perspektívy tohto subjektu, ukáže sa až v jeho strete s reálnym fenoménom moci.
Stalo sa už nedobrým zvykom (predovšetkým pri pomernom volebnom systéme), že koaličný potenciál a význam strany rastú s klesajúcim počtom získaných hlasov. V tomto kontexte je na tom "dobre" trio v pozadí, na čele ktorého stojí štvrté v poradí - KDH so ziskom 8,52 %, a teda 15 parlamentných kresiel. Len tesne za ním, na úrovni 8,12 % a 14 mandátov, sa "pyšne" týči strana Most-Híd, ktorá tak len potvrdila, že politická a občianska kultúra, založená na rešpektovaní nielen "etnickej" diverzity, tvorí fundamentálny predpoklad na fungovanie moderných demokratických politických režimov. Na samom chvoste tých, ktorí prežili (síce s poriadne odretými ušami), sa umiestnila doteraz koaličná SNS. Jej získaných 5,07 % a 9 mandátov však prakticky nedáva seriózne možnosti na ovplyvnenie koalično-opozičnej rošády.
Občan nateraz rozhodol. Nateraz preto, lebo autenticitu dnešného politična, ktorá ukotvuje prežitú minulosť včerajšieho a potenciálnu budúcnosť zajtrajška, musíme vnímať práve cez priezor tejto dynamiky. Je to "večný" kolobeh možného vzťahu medzi vládnucim a ovládaným, nadriadeným a podriadeným, medzi tým, kto moc má, a tým, kto sa o ňu usiluje. Dnešok môže byť zajtrajškom poslaný do zabudnutia, spomienka na to, čo bolo exkluzívne včera, môže dnešok urobiť rezistentným voči zajtrajšku. A tak dookola - len pozor, netreba sa nechať uspať a každý deň si treba pripomínať, že sme dôležitou súčasťou tohto kolobehu a naša kontrolná funkcia voči politickej moci a jej realizátorom by mala byť pre nás prirodzeným étosom každodennej existencie.
Daniel Dobiáš, politológ