Prvé kolo volieb neprinieslo žiadne zásadné prekvapenia -- postupujúcimi sú kandidáti, ktorí dlhodobo viedli v prieskumoch verejnej mienky. Čo sa neočakávalo, je však fakt, že Ivan Gašparovič nedosiahol 50 % odovzdaných hlasov. Ide skôr o psychologický moment, ktorý však má predsa len jeden praktický dôsledok. Neopodstatnenými sa stali špekulácie o tom, či kandidát potrebuje v prvom kole volieb na víťazstvo 50 % hlasov všetkých registrovaných voličov, alebo 50 % hlasov zúčastnených voličov. Dnes sa už, samozrejme, nedozvieme, či za istých okolností nebol reálny scenár podania na Ústavný súd.
Kampaň mala niektoré špecifiká. Možno prekvapujúco, subjektom, na ktorý sa najviac útočilo, bola Iveta Radičová. Takisto prekvapujúco -- Gašparovičovi s výnimkou Františka Mikloška, nikto nepripomínal obdobie spred roka 1998. Paradoxne to bol práve Robert Fico, jeho najsilnejší podporovateľ, ktorý v roku 1999 povedal, že Gašparovič a Vladimír Mečiar by už nemali pôsobiť vo verejnom živote. Naopak, predseda vlády ostro útočil na Radičovú. Vznikla tak zaujímavá situácia -- premiér a predseda najsilnejšej politickej strany na Slovensku robil akoby "špinavú" robotu za kandidáta. Navyše, všetci si asi myslíme, že by prezident mal byť čo najviac nadstranícky. Inak povedané -- Fico úspešne zbavoval prezidenta Gašparoviča nadstraníckosti. Dokonca až do tej miery, že predstavitelia Smeru nepokryte dávali najavo, že prezident je akýmsi štvrtým členom vládnej koalície. Týmto všetkým urobili prezidentovi Gašparovičovi medvediu službu.
V úplne inej situácii bola Iveta Radičová. Najmä jej materskej strane sa vyčítalo, že ju podporuje až príliš vlažne. Čím -- úmyselne, či neúmyselne, mohla SDKÚ-DS prispieť k tomu, že dnes sa Radičová môže voči Gašparovičovi vymedziť ako viac nadstranícky kandidát.
Do obrazu výsledkov volieb treba zakomponovať aj ďalších dvoch kandidátov. František Mikloško predstavoval alternatívu pre konzervatívnych a kresťanských voličov. Nie je možné na základe výsledku volieb tvrdiť, že tento prúd v slovenskej spoločnosti nemá miesto, resp. že by bol marginálny. K takýmto vyjadreniam by sa totiž niekto mohol uchýliť. Vždy totiž ide aj o nosiča týchto ideí. Kombinácia ideí a ich nosiča totiž dáva volebný výsledok. To iba na margo rezignujúcich komentárov o stave slovenskej spoločnosti. Zuzana Martináková si šancu na lepší výsledok marila tým, že založila kampaň -- aspoň tak sa to mohlo verejnosti javiť -- najmä na negatívnom vymedzovaní sa voči Radičovej. To rozhodne nemohlo stačiť ani na akceptovateľný výsledok.
V celom hodnotení výsledku volieb nemožno nespomenúť ani zlý zákon -- dĺžka trvania predvolebnej kampane je smiešne krátka, problematické je aj moratórium. Pokiaľ sa bavíme o tom, že priamu voľbu prezidenta berieme vážne, treba zákon čo najskôr prispôsobiť zdravému rozumu.
Pred nami ostáva veľká nezodpovedaná otázka -- ako asi dopadne druhé kolo. Čo vieme povedať už dnes je fakt, že Iveta Radičová naozaj môže v druhom kole uspieť a stať sa prezidentkou Slovenska. Do hry vstupuje mnoho premenných, ktoré momentálne nevieme presne vyhodnotiť a urobiť to budú musieť štáby kandidátov. Môžeme však očakávať pokračovanie prvého kola. Predpokladám totiž, že premiér bude pokračovať v intenzívnej, až prehnanej podpore Ivana Gašparoviča. Sám seba dostal totiž do situácie, že Gašparovičova prehra by bola najmä jeho prehrou. Dôvodom je Ficova príliš zapálená a menej racionálna podpora prezidentovi. Ak napriek nej Ivan Gašparovič neuspeje, politicky to bude prehra Roberta Fica.
Iveta Radičová sa ocitla v situácii, kedy môže iba získavať -- je totiž jasné, že ak by v druhom kole prehrala, bude to tesný výsledok a stane sa najsilnejším opozičným politikom. V prvom rade teda dilemou pre SDKÚ-DS a jej predsedu. Ak vyhrá, bude to aj výhra opozície.
Ján Baránek