V pondelok prídu na pošty a do bánk štartovacie balíčky, tie dlho očakávané, takmer už akousi mágiou opradené malé vrecúška s mincami. Vďaka nim sa do rúk našinca po prvýkrát dostane slovenské euro. Už nie na novinovej fotke, nie na záberoch z Kremnice, nie na stránkach letákov alebo plagátov - ale skutočné kovové mince s dvojkrížom, Bratislavským hradom a Kriváňom. Dostupné voľne, všade a pre všetkých. Iste to bude zaujímavý pocit držať po prvý raz v rukách naše budúce platidlo, slovenské a európske zároveň. Pocit, pre ktorý sa možno po ne rozbehnú státisíce ľudí.
Ak tieto riadky zatiaľ vyznievajú ako marketing nového produktu, tak opak je pravdou. K tejto poznámke ma priviedol rastúci, občas až takmer nezmyselný záujem rôznych organizácií o hromadný nákup balíčkov - v desiatkach, stovkách, tisícoch... Ako vianočný darček, pre zamestnancov, pre seniorov... Chceme si objednať, poraďte, pomôžte... píšu nám mnohí. Zbytočne! Balíčky majú iný cieľ, rovnako ako na Malte, Cypre a v Slovinsku. Majú slúžiť predovšetkým ako jednoduchý spôsob na základné predzásobenie hotovosťou pre tých, ktorí budú eurá reálne potrebovať v prvých hodinách a dňoch v novom roku. Teda pre živnostníkov, malých podnikateľov alebo aj pre občanov, ktorí nimi budú chcieť platiť. Ľudia však môžu v pokoji domíňať koruny, eurá dostanú v januári tak či onak všade. Ak balíčky po stovkách a tisíckach skúpia firmy, zamestnancom možno urobia radosť, ale určite by ich rovnako potešila aj päťstovka - tú by navyše mohli minúť ihneď, kým eurá smú použiť najskôr o mesiac. Dôchodkyňu s balíčkom darovaným od mesta potom môže radosť rýchlo prejsť, keď si napríklad v opravovni obuvi v januári vypočuje - nemôžem vám vydať, posledný balíček mi pred nosom vypredali.
|