Tripartita bude dnes rokovať o návrhu zákona, ktorým sa opätovne otvorí druhý pilier. Týmto spôsobom slovenská vláda reaguje na vývoj situácie na svetových finančných trhoch a jej dosahoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré považuje za krízou najviac ohrozený segment finančného trhu.
Opätovné otvorenie druhého piliera nie je štandardným krokom a nie je ani v prospech sporiteľov, aj keď na prvý pohľad tak môže vyzerať. Obmedzuje totiž správcom robiť dlhodobé investície, núti ich uvažovať iba krátkodobo a mať veľký objem majetku pripravený na vyplatenie. Znižuje to spoľahlivosť systému, jeho stabilitu, a hlavne výnosovosť. Teda sumu, ktorú si sporitelia na dôchodok našetria. Výsledkom otvorenia systému, ktoré sme zažili v prvej polovici tohto roka, bol odchod približne 105 000 klientov a príchod 25 000 nových. Drvivá väčšina sporiteľov, ktorí sa rozhodli systém opustiť, boli ľudia vo vyššom veku, ktorým sporenie na dôchodok znevýhodnil štát predĺžením povinnej minimálnej lehoty sporenia. A to napriek tomu, že aj v tom období bola hlavnou komunikovanou témou problematika zhodnotenia majetku v dôchodkových fondoch, rovnako ako je to aj teraz.
To, že sa niečo vo svete deje, sledujeme už rok a podľa všetkých indikátorov sa finančný trh ešte nejaký čas bude otriasať. Podobné krízy tu už boli, budú a aj táto prehrmí. Jej efekt na dôchodkové fondy nie je však taký výrazný, aby vôbec bolo možné hovoriť o ohrození úspor sporiteľov. Ide totiž o veľmi dlhodobý produkt, ktorého dlhodobosť je podporená aj stanovením minimálnej lehoty pre účasť na sporení - pôvodne 10 rokov, dnes 15 rokov. Považovať krátkodobý pokles na finančných trhoch za zlyhanie systému dôchodkového sporenia je scestné, nepravdivé a mätúce. Z tohto hľadiska sú najdiskutovanejšou témou doterajšie výnosy dôchodkových fondov. Ak budem chcieť ukázať výhodnosť alebo nevýhodnosť sporenia v druhom pilieri, stačí, ak si vyberiem vhodné krátkodobé obdobie a dokážem to, čo potrebujem dokázať. Výnosnosť dôchodkových fondov je však nasledujúca:
Podiel akcií v majetku dôchodkových fondov postupne klesal približne z 20 % pred rokom na dnešných 15 %. Tento vývoj nie je spôsobený výpredajom akciových investícií, len máloktorý človek by predával niečo tak, aby na tom prerobil. Toto znižovanie akciovej zložky portfólií je spôsobené nenakupovaním ďalších akciových titulov, čo pri raste majetku logicky zmenšuje jej percentuálny podiel.
Každý z nás má iný postoj k riziku. Aj investovanie so sebou prináša riziko, a práve preto musia dôchodkové správcovské spoločnosti spravovať tri fondy s rozdielnou investičnou stratégiou. A s rozdielnymi úrovňami možného zisku. Ak má človek radšej pocit relatívnej istoty aj za cenu menšieho možného zhodnotenia svojich peňazí, nič mu nebráni svoje úspory previesť z relatívne najrizikovejších rastových "akciových“ fondov do relatívne najbezpečnejších "dlhopisových“ konzervatívnych fondov či niekde medzi - do vyvážených. Takýto presun je možný kedykoľvek.
Bolo by naivné sa domnievať, že dnešné otrasy na finančných trhoch sa Slovensku vyhnú. Nevyhnú. Krízu na finančných trhoch pocíti každý z nás bez ohľadu na to, či je alebo nie je zapojený do slovenského dôchodkového systému. Opätovné otvorenie druhého piliera mi pripadá len ako určité využitie situácie na riešenie iných problémov, ktoré nedávno pomenoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Je to možno jednoduché riešenie, ale z dlhodobého hľadiska veľmi nebezpečné. Problémy nerieši, iba odkladá.
Najväčším omylom však zostáva to, že diskusia o dôchodkovom systéme prebieha výlučne na úrovni dnešných pracujúcich a dnešných dôchodcov. Krátkodobý pohľad je pochopiteľný z pozície politika, ktorého horizontom je štvorročné funkčné obdobie, systém sociálneho zabezpečenia občanov však potrebuje dlhodobú víziu, a nie zásahy prinášajúce výlučne krátkodobý efekt. Skutočnou hrozbou preto zostáva dobrovoľný vstup do druhého piliera pre mladých ľudí. Navyše, do systému sociálneho poistenia patrí človek automaticky, ak chce však patriť aj do druhého piliera, musí urobiť aktívny krok, na ktorý má len pol roka, prípadne iba tridsať dní. Je zrejmé, že dvadsaťročný človek prioritne rieši úplne iné životné potreby a dôchodok je pre neho až príliš vzdialenou udalosťou na to, aby sa ním vôbec zaoberal.
Postaviť do protikladu prvý a druhý pilier je fatálny omyl. Obidva sú súčasťou jedného systému a majú v ňom svoje miesto. Slovenský dôchodkový systém nepochybne potrebuje zmenu a zlepšenie. Zmenu podloženú dlhodobou víziou. Druhý pilier však nie je tou zložkou, ktorá po zmene filozofie priamo volá. Naopak.
Ing. Ivan Barri,výkonný riaditeľ Asociácie DSS