Poslankyňa Zdenka Kramplová, donedávna najbližšia dôverníčka Vladimíra Mečiara, v nedávnom rozhovore povedala: Spadli mi klapky z očí. Teraz vidím to, čo som predtým nevidela. To, čo kritizovali tí druhí, a čo som im vtedy zazlievala.
Odvtedy mi jej slová vŕtajú v hlave. Prečo majú niektorí ľudia nepriestrelné klapky na očiach?
Je dôvodom nedostatok sebakritiky, zlá výchova v detstve, priveľké komplexy alebo priveľká dávka strachu? A teraz neuvažujem len o Kramplovej, ale aj o členoch Hlinkovej strany v 40. rokoch minulého storočia, ktorým klapky neumožnili vidieť utrpenie svojich spoluobčanov. Nedemokratické klapky na očiach členov komunistickej strany, ktoré spadli, až keď ich v roku 1970 definitívne vyhodili z "rodiny". Týka sa to aj tých komunistov, z ktorých sa stali zapálení eurodemokrati až po roku 1989, keď už mohli...
Všetkých spája jeden fakt. Klapky im odpadli až vtedy, keď utrpeli osobnú ujmu.
Ako vážne sa dá veriť ich priznaniu, že dnes už vedia? Nie sú náchylní nechať si nasadiť ďalšie klapky? Akékoľvek a kýmkoľvek, len nech to vyhovuje ich úzkym osobným záujmom? Nie sme jedinou spoločnosťou, ktorá si musí tieto otázky položiť. Čo s prevracaním kabátov, preskakovaním z jednej strany do druhej, z jedného režimu do druhého, čo s neúnavnými karieristami? Túto dilemu riešili mnohé generácie pred nami. Aj demokrati v Rakúsku po druhej svetovej vojne, keď zapálení milovníci fašizmu boli vždy bohatší ako chudobní demokrati, ktorí sa vracali z emigrácie alebo koncentračných táborov. Riešia ju vo Francúzsku, v Česku i v Maďarsku.
Čo teda s tým? Východisko nie je len v apeli na mravnosť, zdravý rozum, obranu pravdy, hoci ani z toho nemožno rezignovať. Východisko je v nastavení systému pravidiel a zákonov a v ich dodržiavaní a vymáhaní. Tak, aby sa aj karieristi alebo naivitu hrajúci ľudia museli vtesnať do kánonu demokratických podmienok. Problémom Slovenska je, že systém je dnes mimoriadne oslabený. Prejavuje sa to nielen obsadzovaním dôležitých postov nedôveryhodnými osobami, napríklad na Ústavnom súde, nielen otvoreným rozkrádaním spoločného majetku, ale najmä odkazom pre mladých občanov Slovenska. Narušený systém im odkazuje - "i tak še da". Dôsledky tohto odkazu môžu byť pre našu spoločnosť dlhotrvajúce a zničujúce.
Koňom sa nasadzujú klapky preto, aby nevideli, čo sa okolo nich deje a neplašili sa. Zdenke Kramplovej vydržali dosť dlho. My však potrebujeme a chceme vedieť, čo sa deje bez obmedzení. Dokážeme zabrániť, aby ďalší manipulátori nasadili mladej generácii Slovenska nepriestrelné klapky?
Magda Vášáryová, poslankyňa NR SR za SDKÚ-DS