Prvého januára, hodinu po polnoci, som vybral z bankomatu prvé eurá. Bez ťažkostí. Rovnako hladko som počas ďalších dvoch dní domíňal z peňaženky za nákupy posledných zhruba tisíc korún. Všade mi vydali eurá. V pondelok som poslal cez internet prvý eurový bankový prevod a peniaze už aj dorazili, kam mali. Odvtedy v obchodoch platím iba novou menou a priebeh je úplne štandardný - hladký. Aj keď viem, že by sa našli aj takí, ktorí sa možno sem-tam stretli niekde s problémom a tiež chápem, že na zodpovedné bilancovanie je určite priskoro, záver je asi jednoznačný: Slováci prešli na euro v zásade hladko, úplne pokojne, plynulo, bez stresu, bez tlačenice v bankách a tiež bez obávaných nekonečných radov pri pokladniciach.
Pochopiteľne ma zaujímalo, ako to obchody zvládajú, najmä či nevzniká napätie pri platení, či ľudia nenadávajú, skrátka, či personál nemusí čeliť nejakým zvýšeným emotívnym reakciám. Môj prieskum síce nemá nič spoločné s akoukoľvek reprezentatívnou vzorkou, ale dozvedel som sa, že kupujúci nie len že boli trpezliví, ale často aj sami pokladníčkam odporúčali, aby sa neponáhľali, aby si všetko v pokoji skontrolovali, prepočítali. V obchode teda vraj zavládla veľmi tolerantná a ohľaduplná atmosféra. A že to tak ozaj bolo, potvrdzujú nie len naše poznatky, ale aj hodnotenie zahraničných médií, ba i samotného Bruselu. Človek by povedal - čo viac si želať? Viem čo: Aby teraz, keď sme v čase zmeny meny " nabehli" do tejto atmosféry zvýšenej tolerancie a ohľaduplnosti - aby nám vydržala. Aby ostala v obchodoch, a nie len v nich, aj po tom, čo euro už dávno nebude témou, po tom čo ho budeme mať pohodlne zažité. Porozumenie, pokoj a zhovievavý úsmev, namiesto nervov, stresu, hektiky... Iba toto a k tomu ešte pevné zdravie po celý rok. Všetkým čitateľom!
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |