Keď 1. októbra 2006 vyhrali rakúski socialisti parlamentné voľby nad ľudovcami iba o jedno percento (35,3 % : 34,3 %), vtedy ešte bolo možné označiť obe strany za "ľudové". Štyri dni pred nedeľnými predčasnými voľbami prinášajú všetky prieskumy alarmujúci signál - SPÖ a ÖVP dlhodobo vytvárajúce tzv. bipolaritu rakúskeho politického systému, sú pod 30 percentami voličskej podpory. Aj napriek tomu, že ešte rekordná pätina voličov nie je rozhodnutá, koho bude voliť, na prívlastok "ľudová strana" môžu obe predbežne zabudnúť...
Namieste je často kladená otázka: Čo sa to deje v alpskej republike, ktorá sa tak rada štylizovala do pozície mentora práve postkomunistických krajín strednej a východnej Európy? Pozoruhodné pritom je, že práve v mediálnej oblasti, kde má Rakúsko veľmi bohatú, a treba povedať kvalitnú tradíciu s veľkými menami, sa deje čosi neobvyklé. Najčítanejší bulvárny denník Neue Kronen Zeitung agresívnou kampaňou "vyrába" svojho kancelára, v tomto prípade socialistu Wernera Faymanna.
Iste, nie je žiadnym tajomstvom, že majiteľa hardcorového bulváru Hansa Dichanda a súčasného šéfa SPÖ Faymanna spája dlhoročné priateľstvo. 87-ročný "strýko Dichand", ako ho čelný kandidát SPÖ oslovuje, však zaviedol do rakúskeho predvolebného boja nóvum, keď nezostal iba pri "odporúčaní" svojím čitateľom, koho by mali voliť, ale robí systematickú propagandu jednému kandidátovi a jednej strane. A keďže každý druhý Rakúšan číta Krone, na výsledky nebolo treba dlho čakať - kým začiatkom leta boli ľudovci podľa niektorých prieskumov ešte o sedem až desať percent pred socialistami, dnes je podpora vyrovnaná (okolo 27 %), pričom niektoré prieskumy dávajú SPÖ mierny náskok. To, že tento bulvár sa pred voľbami prakticky stal ďalšou politickou stranou, vyvolalo vlnu nevôle i kritiky aj od rakúskej novinárskej obce.
Znepokojenie však spôsobuje aj iná skutočnosť, a síce veľký prepad preferencií oboch "ľudových strán". Totiž všetko nasvedčuje tomu, že skutočnými víťazmi nedeľných volieb budú dve nacionalistické a xenofóbne strany - Strana slobodných FPÖ Hansa-Christiana Stracheho a Spolok pre budúcnosť Rakúska BZÖ, na čele so známym korutánskym hajtmanom Jörgom Haiderom. Ak sa potvrdí trend, že obe strany dostanú dohromady minimálne 26 % hlasov (FPÖ - 18 %, BZÖ - 8 %), bola by to približne rovnaká podpora, akú prognózy predpovedajú SPÖ alebo ÖVP osobitne. A týmto výsledkom sa slobodní priblížia k magickej hranici 27 %, akú dosiahla FPÖ vo voľbách v roku 1999, vtedy ešte jednotná strana pod vedením Haidera, čo viedlo slobodných ku koalícii s ľudovcami, ale aj k prijatiu nezmyselných diplomatických sankcií voči Rakúsku zo strany Európskej únie...
Nočnou morou pre Európu by však bolo, keby na základe získaného výsledku a predpokladaného vytvorenia spoločnej frakcie FPÖ a BZÖ v parlamente - o čom sa v kuloároch hovorí ako o hotovej veci, a to aj napriek priepastnej animozite medzi Strachem a Haiderom - si tieto strany začali oprávnene nárokovať na post spolkového kancelára. Realita je totiž taká, že obe strany oslovujú rovnaký elektorát, pričom pravdou je aj to, že učeň HC Strache (ročník 1969) prerástol svojho bývalého majstra Haidera (ročník 1950), od ktorého sa svojho času pod jednou straníckou strechou úspešne priučil majstrovstvu demagógie a propagandy.
Jazýčkom na váhach sa môže stať ďalšia odpadlícka strana od FPÖ - Liberálne fórum LIF - Heide Schmidtovej, ktorej prieskumy trvalo zaručovali návrat do parlamentu. Dnes však nie je jasné, ako sa vo voľbách prejaví tohtotýždňové vynútené odstúpenie Alexandra Zacha z čela strany a z volebnej kandidátky. Zach tým vyvodil konzekvencie zo škandálu súvisiaceho s lobingom jeho PR agentúry pre firmu EADS, ktorá vyrába stíhačky Eurofighter.
28. septembra 2008 teda môže zažiť stredná Európa veľké politické zemetrasenie, pričom nárast euroskepticizmu, ktorý sa masívne šíri Rakúskom, paradoxne podporili svojím júnovým inzerátom v Krone Zeitung práve kancelár Alfred Gusenbauer a Werner Faymann. Prispeli tým nielen k rozpadu veľkej koalície po 18 mesiacoch jej existencie, ale aj k nárastu podpory radikálnych a xenofóbnych strán.
Posledný televízny duel (v utorok večer) pred voľbami medzi vicekancelárom a čelným kandidátom ľudovcov Wilhelmom Moltererom a Faymannom iba potvrdil iné výsledky prieskumov - absolútnu nepopularitu veľkej koalície medzi voličmi. A na červeno-zelenú, prípadne čierno-zelenú konšteláciu pri dnešnom percentuálnom rozložení to nevyzerá. Aj keď stále obľúbený šéf Zelených Alexander-Saša Van der Bellen má šancu dosiahnuť historicky najlepší výsledok strany - podľa prognóz vyše 12 %, na vytvorenie dvojkoalície s hlboko prepadnutými socialistami či ľudovcami to zrejme stačiť nebude. Quo vadis, Rakúsko?
Tibor Macák