Na ľudskej naivite, dôverčivosti, nevedomosti, či - povedzme si to rovno - hlúposti, sa odjakživa zarába asi najlepšie. Pre tento typ podnikania sa vždy nájde vhodná živná pôda a nejaký obetný baránok. Obávam sa, že prechod na euro sa tiež môže stať obdobím mimoriadne úspešnej žatvy postavenej práve na vymenovaných vlastnostiach. Nič proti šikovnému marketingu, však k trhu patrí. Veď podnikateľský úspech sa nekončí schopnosťou niečo vyrobiť, ale predovšetkým umením predať, teda presvedčiť cieľovú skupinu, že práve toto chce alebo potrebuje. Šikovní marketéri už časti spotrebiteľov napríklad vsugerovali, že deň svätého Valentína je NÁŠ sviatok hodný nakupovania bizarných gýčovitých nezmyslov, bez ktorých sa city k partnerovi vôbec nedajú dôstojne vyjadriť. Alebo že kto nezačne s prípravou (rozumej nákupmi) na Vianoce už koncom leta, ten beznádejne zaspal dobu.... Kupovať salónky v decembri už je pomaly trápnosť...
Teraz zasa začíname byť zaplavení euromarketingom, nezriedka veľmi komickým. Napríklad europeňaženky. Dokonca z "eurokože", ako celkom seriózne uvádza jedna - ako inak - mimoriadne výhodná ponuka. Eurookná, eurostrechy... Euro-čokoľvek. Alebo tiež: "rýchlo kúpte, my to máme do konca roka ešte za koruny". Fakt super ťahák! Ako keby inde už za koruny nepredávali.
Teraz chvíľu vážne. Firmy robia čo môžu, aby predali a uživili sa. Je to v poriadku a je to normálne. Len my, spotrebitelia, skúsme ostať pod kanonádou takýchto kampaní tiež normálni. Nedajme sa presvedčiť, že euro zmení naše návyky a potreby, že bez nákupu rôznych nepotrebných harabúrd sa s novou menou nevyrovnáme alebo že ak to nekúpime dnes, tak potom za eurá už to bude strašne nevýhodné. Inak sa jedného rána možno prebudíme v europyžame a europonožkách.
Igor Barát, splnomocnenec vlády pre zavedenie eura.