Netreba patriť k tým oveľa "skôr narodeným", aby sme si pamätali, že začiatok roka u nás často sprevádzali záveje, snehové alebo mrazivé kalamity. Do jaslí ma mama v Trenčíne neraz ťahala na sánkach, ako školák som dokonca zažil aj uhoľné prázdniny, keď zamrzli naložené vagóny aj pásové dopravníky a kopy uhlia nebolo ako doviezť do kotolní. Školy zatvorili a my sme sa s korčuľami a hokejkami na zamrznutom Váhu išli zblázniť od nevýslovného šťastia z nečakaného voľna. Profesor Klaus by mi síce z Hradčian zápalisto oponoval, ale s tým otepľovaním to asi bude pravda. Moja dcéra sa za celých svojich štrnásť rokov v Bratislave snehom ešte nebrodila, korčuľuje sa len na umelých klziskách a napríklad snehuliaka sa jej pred domom podarilo postaviť asi dvakrát. Nie že by bola na to ľavá, jednoducho nebolo z čoho.
Januárové kalamity sú tu však stále. Tá plynová bola svojím dosahom asi najťažšia akú táto krajina v mierových časoch zažila. O globálnej kalamite - kríze - ani nehovoriac. Ale o tom sa už povedalo a napísalo toľko, že každé ďalšie slovo by bolo nosením dreva do lesa. Držiac sa "šustrovsky" svojho kopyta ostanem pri eure. Akúsi virtuálnu kalamitu mi totiž pripomínajú aj správy o "záplave mincí", s ktorou sa teraz boria obchody aj banky. Nechcem to vôbec zľahčovať, ale som si istý, že ozajstnou kalamitou by naopak bol ich nedostatok! Je normálne, že každý sa radšej predzásobil o trochu viac, než keby mu mali mince chýbať. Teraz ich vracia. Aj to je normálne. Verím, že prejde ešte mesiac-dva a situácia sa upokojí. Potom nastane čas dôkladne zvážiť, čo môžeme urobiť s najdrobnejšími centmi. Premyslene. Bez organizačnej, logistickej, cenovej či inej kalamity.
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |